Ekumenický1. Samuelova24

1. Samuelova

Dávidova veľkorysosť1 Dávid od­tiaľ od­išiel a zdržiaval sa na ťažko prí­stup­ných mies­tach pri Én-Gedi. 2 Keď sa Saul vrátil z prenasledovania Filištín­cov, oznámili mu: Dávid je na púšti Én-Gedi. 3 Saul si vy­bral tritisíc mužov z celého Iz­raela a šiel pát­rať po Dávidovi a jeho družine východ­ne od Skál kozorožcov. 4 Tak prišiel ku košiarom oviec pri ces­te, kde bola jas­kyňa. Saul ta vošiel na po­trebu. Dávid a jeho družina sedeli v úzadí jas­kyne. 5 Muži hovorili Dávidovi: Toto je deň, o ktorom ti vravel Hos­podin: Vy­dám ti do moci ne­priateľa. Nalož s ním, ako sa ti páči! Dávid vstal a nebadane od­rezal cíp Sau­lov­ho plášťa. 6 Mal však výčit­ky svedomia, že od­rezal cíp Sau­lov­ho plášťa. 7 Svojej družine po­vedal: Nech ma Hos­podin chráni, aby som svoj­mu pánovi, Hos­podinov­mu po­mazanému, niečo také vy­konal a na­padol ho. Je pred­sa Hos­podinov po­mazaný. 8 Týmito slovami za­hriakol Dávid svoju družinu a nedovolil im po­staviť sa proti Sau­lovi. Nato Saul opus­til jas­kyňu a od­išiel svojou ces­tou. 9 Ne­skôr opus­til jas­kyňu i Dávid a za­volal za Sau­lom: Môj pán a kráľ! Saul sa ob­zrel a Dávid padol tvárou a po­klonil sa. 10 Dávid vy­čítal Sau­lovi: Prečo dbáš na reči ľudí, ktorí tvr­dia, že Dávid ťa chce za­biť. 11 Práve v tento deň si sa pre­svedčil na vlast­né oči, že ťa dnes v jaskyni vy­dal Hos­podin do mojej moci. Muži naliehali, aby som ťa za­bil, no ja som ťa ušet­ril. Po­vedal som si: Ne­povs­tanem proti svoj­mu pánovi, lebo je to Hos­podinov po­mazaný. 12 Otče môj, len sa dob­re po­zri na cíp svoj­ho plášťa, čo mám v ruke. Z toho, že som ho od­rezal a teba nezabil, sa môžeš pre­svedčiť, že ti nech­cem škodiť ani ub­lížiť. Ne­preh­rešil som sa proti tebe, ty však sliediš po mne, aby si ma pri­pravil o život. 13 Nech medzi mnou a tebou roz­hod­ne Hos­podin a nech nad tebou vy­koná po­mstu za mňa. Moja ruka sa ťa však nedot­kne. 14 Ako hovorí staré prís­lovie: Zločinu sa do­púšťajú zločin­ci. No moja ruka sa ťa nedot­kne. 15 Za kým sa to vy­pravil kráľ Iz­raela? Koho prena­sleduješ? Zdoc­hnutého psa, jed­nu bl­chu! 16 Nech teda roz­hod­ne Hos­podin a nech roz­súdi medzi mnou a tebou, nech pre­skúma a vedie môj spor, nech ma vy­slobodí z tvojej moci. 17 Keď Dávid pre­stal do­hovárať Sau­lovi, ten sa spýtal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Saul sa pus­til do hlas­ného náreku. 18 Dávidovi po­vedal: Ty si spravod­livejší než ja, lebo ty si mi pre­ukázal dob­ro, ale ja som sa ti od­plácal zlom. 19 Dnes si do­kázal svoju dob­rotu. Hos­podin ma vy­dal do tvojej moci, ale ty si ma nezabil. 20 Keď nie­kto stret­ne svoj­ho ne­priateľa, nechá ho len tak odísť? Nech ti Hos­podin od­platí dob­ro, ktoré si mi dnes pre­ukázal. 21 Teraz už viem na­is­to, že sa staneš kráľom a pod tvojím vedením bude kráľov­ská moc Iz­raela pev­ná. 22 Pre­to mi teraz od­prisahaj pred Hos­podinom, že ne­vyhubíš moje po­tom­stvo a ne­vy­hladíš moje meno z môjho rodu. 23 Dávid to Sau­lovi od­prisahal. Nato od­išiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vy­stúpili do skal­ného ú­krytu.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček