Ekumenický1. Samuelova14

1. Samuelova

Jonatánov hrdinský skutok1 Raz po­vedal Sau­lov syn Jonatán svoj­mu zbroj­nošovi: Poď, prenik­neme k hliadke Filištín­cov, ktorá je na druhej strane. Svoj­mu ot­covi to však ne­oz­námil. 2 Saul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátov­níkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťs­to mužov. 3 Efód vtedy nosil Achija, syn Achítuba, brata Ikabóda, syna Pin­chása, syna Éliho, Hos­podinov­ho kňaza v Šíle. Ľud však ne­vedel, že Jonatán od­išiel. 4 V priesmyku, ktorým sa Jonatán po­kúšal prenik­núť k hliadke Filištín­cov, vy­čnieval z jednej i z druhej strany skal­ný útes. Jeden sa volal Bócec, druhý Sen­ne. 5 Jeden útes trčal str­mo na sever oproti Mich­masu, druhý od juhu oproti Gebe. 6 Jonatán po­vedal svoj­mu zbroj­nošovi: Poď, prenik­neme k hliadke tých ne­ob­rezan­cov. Možno pre nás Hos­podin niečo urobí. On pred­sa do­káže zvíťaziť po­mocou mnohých i málopočet­ných. 7 Zbroj­noš mu od­vetil: Urob všet­ko, čo máš na mys­li. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek roz­hod­neš. 8 Jonatán na­vrhol: Mali by sme sa do­stať k tým mužom a ukázať sa im. 9 Ak nás vy­zvú: Stoj­te, kým prídeme k vám, zo­staneme na svojom mies­te a ne­vys­túpime. 10 No ak po­vedia: Vy­stúp­te k nám hore, tak vy­stúpime, lebo nám ich Hos­podin vy­dal do rúk. To nám bude znamením. 11 Obaja sa teda ukázali filištín­skej hliad­ke. Tí si po­vedali: Po­zrite, Heb­reji vy­liezajú z dier, kam sa po­skrývali. 12 Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbroj­noša: Poďte k nám hore, niečo vám po­vieme. Jonatán po­vedal svoj­mu zbroj­nošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hos­podin vy­dal do rúk Iz­raela. 13 Jonatán šiel št­vor­nožky hore a jeho zbroj­noš za ním. Filištín­ci padali pred Jonatánom a jeho zbroj­noš, čo šiel za ním, ich po­zabíjal. 14 To bol pr­vý útok Jonatána a jeho zbroj­noša; pad­lo tam asi dvad­sať mužov na ploche pol honu poľa. Saulovo víťazstvo nad Filištíncami15 V tábore, na poli i všade medzi ľudom za­vládol strach. Zľak­la sa hliad­ka i záškod­níc­ka skupina a za­chvela sa aj zem. Toto všet­ko spôsobil Boh. 16 Sau­love hliad­ky v Benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam. 17 Saul po­vedal tým, čo boli s ním: Daj­te na­stúpiť a zis­tite, kto z našich od­išiel. Po ná­stupe sa zis­tilo, že chýba Jonatán i jeho zbroj­noš. 18 Tu pri­kázal Saul Achijovi: Prines Božiu ar­chu. Toho času bola totiž s Izraelitmi. 19 Kým sa Saul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištín­cov stále mohut­nel. Pre­to po­vedal Saul kňazovi: Nechaj to tak! 20 Saul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zo­skupili a prišli na bojis­ko. Zbadali však, že sa Filištín­ci vo veľkom zmät­ku vzájom­ne za­bíjajú. 21 Heb­reji, ktorí pred­tým stáli na strane Filištín­cov a pri­tiah­li s nimi do tábora, pre­beh­li k tým Iz­raelitom, čo boli so Sau­lom a Jonatánom. 22 Keď sa všet­ci iz­rael­skí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom po­horí, do­zvedeli, že sa Filištín­ci dali na útek, pri­dali sa po­tom aj oni do boja. 23 Hos­podin v ten deň vy­slobodil Iz­rael a boj sa pre­sunul až k Bét-Ávenu. Porušenie Saulovej prísahy24 Hoci iz­rael­skí muži boli v ten deň unavení, Saul ich za­prisahal týmito slovami: Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol. Ni­kto z ľudu sa jed­la nedot­kol. 25 Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plás­ty medu. 26 Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho ne­ochut­nal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu. 27 Jonatán ne­počul, že jeho otec za­viazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plás­tu medu a ochut­nal ho. Hneď sa mu roz­jas­nili oči. 28 Ktosi z ľudu sa oz­val: Tvoj otec za­viazal ľud touto prísahou: Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený. 29 Jonatán po­vedal: Môj otec vr­há krajinu do nešťas­tia. Len sa po­zrite, ako sa mi roz­jas­nili oči, keď som ochut­nal trochu toho medu. 30 Keby sa len ľud mohol dnes poriad­ne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Tak­to porážka Filištín­cov nebude veľká. 31 V ten deň porážali Filištín­cov od Mich­masu po Aj­jalón, takže ľud bol kraj­ne vy­čer­paný. 32 Vr­hol sa na korisť a od­nášal si ov­ce, dobytok a teľce, rezal ich na zemi a jedol mäso aj s krvou. 33 Sau­lovi oznámili: Po­zri, ľudia hrešia proti Hos­podinovi, keď jedia mäso aj s krvou. On po­vedal: Porušili ste ver­nosť. Ih­neď pri­vaľte ku mne veľký kameň. 34 Saul po­kračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a po­vedz­te im: Nech každý pri­vedie ku mne svoj­ho vola alebo svoju ov­cu. Tu ich budete za­bíjať a jesť, aby ste neh­rešili proti Hos­podinovi tým, že by ste jed­li mäso s krvou. V tú noc každý z ľudu pri­viedol svoj­ho vola a tam ho za­bil. 35 Saul po­stavil Hos­podinovi ol­tár. Bol to pr­vý ol­tár, čo mu po­stavil. 36 Saul po­vedal: Vy­raz­me v noci za Filištín­cami a plieňme medzi nimi až do svitania. Ne­ušet­rime z nich ni­koho. Od­povedali: Urob, čo uznáš za vhod­né. Kňaz však na­vrhol: Pri­stúp­me sem, k Bohu. 37 Saul si pýtal radu od Boha: Mám prena­sledovať Filištín­cov? Vy­dáš ich do rúk Iz­raela? Boh mu však v ten deň nedal od­poveď. 38 Vtedy Saul pri­kázal: Pred­stúp­te sem všet­ci náčel­níci ľudu a zis­tite, v čom spočíva náš dnešný hriech. 39 Akože žije Hos­podin, zá­chran­ca Iz­raela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zo­mrieť. Ni­kto z ľudu sa však ne­oz­val. 40 Saul celému Iz­raelu pri­kázal: Po­stav­te sa na jed­nu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej. Ľud od­povedal Sau­lovi: Urob, čo uznáš za dob­ré. 41 Saul volal k Hospodinovi: Bože Iz­raela, daj mi jas­nú od­poveď. Lós padol na Jonatána a Sau­la a ľud sa z toho do­stal. 42 Saul pri­kázal: Losuj­te medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána. 43 Tu vy­zval Saul Jonatána: Pri­znaj sa, čo si urobil! Jonatán sa pri­znal. Po­vedal: Kon­com palice, čo som držal, som si na­bral trochu medu. Som pri­pravený zo­mrieť. 44 Saul vy­hlásil: Nech ma Boh po­tres­ce a nech ešte pri­dá, ak by si pre­to, Jonatán, nezom­rel. 45 Ľud sa spýtal Sau­la: Vari by mal zo­mrieť Jonatán, ktorý do­siahol toto skvelé víťazs­tvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hos­podin, ne­smie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vy­konal, do­siahol s Božou po­mocou. Ľud teda za­chránil Jonatána, že ne­musel zo­mrieť. 46 Saul pre­stal prena­sledovať Filištín­cov a tí od­išli domov. Prehľad Saulovej vlády47 Keď sa Saul ujal kráľov­skej moci nad Iz­raelom, bojoval proti všet­kým okolitým ne­priateľom: proti Moábčanom, proti Amónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Cóby a proti Filištín­com. Kam sa len ob­rátil, víťazil. 48 Vy­tvoril vojen­skú moc, porazil Amáleka a vy­slobodil Iz­rael z područia tých, čo ho pus­tošili. 49 Synovia Sau­lovi boli: Jonatán, Jišvi a Mal­kíšua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Mérab a mladšia Míkal. 50 Sau­lova žena sa volala Achíno­am, dcéra Achímaacova. Veliteľ voj­ska sa volal Ab­nér, syn Sau­lov­ho strýca Néra. 51 Sau­lov otec Kíš a Ab­nérov otec Nér boli syn­mi Abíela. 52 Kým žil Saul, pre­biehal krutý boj proti Filištín­com. Keď Saul uvidel nejakého zdat­ného a boja­schop­ného muža, za­radil ho do svoj­ho voj­ska.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček