Ekumenický1. Samuelova20

1. Samuelova

Jonatánova služba Dávidovi1 Dávid ušiel z Nájotu v Ráme, prišiel k Jonatánovi a sťažoval sa: Čo som vy­konal, čím som sa pre­vinil a čím pre­hrešil, že ma tvoj otec chce pri­praviť o život? 2 Po­vedal mu: To iste nie! Nezom­rieš. Môj otec do­siaľ ne­pod­nikol nič dôležité ani bez­výz­nam­né, aby sa mi s tým ne­zveril. Prečo by mi mal práve toto za­tajiť? To je vy­lúčené! 3 Dávid ešte prísažne vy­hlásil: Tvoj otec dob­re vie, že som si zís­kal tvoju nák­lon­nosť. Pre­to si mys­lí, že o tom Jonatán ne­musí vedieť, aby sa ne­trápil. No akože žije Hos­podin a akože žiješ ty, od smr­ti ma delí iba krôčik. 4 Jonatán sa spýtal Dávida: Čo mám pre teba urobiť? 5 Dávid na­vrhol Jonatánovi: Zaj­tra bude nov mesiaca a ja mám ako ob­vyk­le sedieť s kráľom pri stole. Do­voľ mi odísť a skrývať sa v poli až do po­zaj­trajšieho večera. 6 Ak by som tvoj­mu ot­covi veľmi chýbal, po­vieš mu, že ťa Dávid naliehavo požiadal, aby smel hneď odísť do svoj­ho mes­ta Bet­lehema, kde sa poriada výročná obeta s hostinou za celú rodinu. 7 Ak po­vie: Dob­re! , tvoj­mu služob­níkovi nič ne­hrozí. Ak ho však ov­lád­ne hnev, po­tom vedz, že sa od­hod­lal na to naj­horšie. 8 Urob svoj­mu služob­níkovi lás­kavosť — uzav­rel si pred­sa so svojím služob­níkom zmluvu pred Hos­podinom — ak som sa nejako pre­vinil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vy­dať svoj­mu ot­covi? 9 Jonatán od­vetil: To je vy­lúčené! Ak sa s istotou do­zviem, že sa môj otec od­hod­lal na to naj­horšie, či by som ťa ne­varoval? 10 Dávid sa spýtal Jonatána: Kto mi však oznámi, ak ti otec od­povie tvrdo? 11 Jonatán vy­zval Dávida: Poď, vy­j­deme do poľa. Od­išli teda obaja. 12 Jonatán uisťoval Dávida: Pred Hos­podinom, Bohom Iz­raela, pri­sahám: Ak zis­tím u svojho ot­ca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaz­nivo vy­víja, nebudem ti nič hlásiť. 13 No ak nie, nech Hos­podin prís­ne po­tres­ce Jonatána. Keby sa môj otec roz­hodol naložiť s tebou čo naj­horšie, pre­zradím ti to a po­koj­ne ťa nechám odísť. Nech je Hos­podin s tebou, ako bol s tvojím ot­com. 14 Za­tiaľ, kým žijem, pre­ukazuj mi priazeň Hos­podinovu, aby som nezom­rel. 15 Ne­od­ním svoju priazeň od môj­ho domu ani vtedy, keď Hos­podin do jed­ného vy­plieni Dávidových ne­priateľov z povrchu zeme. 16 Vtedy uzav­rel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: Hos­podin nech volá na zod­poved­nosť Dávidových ne­priateľov. 17 Jonatán prísahou opätov­ne uis­til Dávida o svojej lás­ke. Miloval ho totiž ako samého seba. 18 Jonatán mu po­vedal: Zaj­tra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všim­nú, lebo tvoje mies­to bude prázd­ne. 19 Na tretí deň záj­di ďalej, príď na to mies­to, kde si sa už raz skrýval, a zo­staň tam pri kameni Ezel. 20 Vy­strelím pop­ri ňom tri šípy, akoby som chcel za­siah­nuť nejaký cieľ. 21 Po­tom pošlem mláden­ca s príkazom: Choď po­hľadať tie šípy. Ak mu vý­slov­ne po­viem: Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich, vtedy môžeš prísť, nič ti ne­hrozí, akože žije Hos­podin. 22 No ak mláden­covi po­viem: Šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo ťa po­siela sám Hos­podin. 23 Po­kiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hos­podin je na­trvalo sved­kom medzi mnou a tebou. 24 Dávid sa teda skryl na poli. Keď na­stal nov mesiaca, kráľ za­sadol k hostine. 25 Sedával vždy na ob­vyk­lom mies­te pri stene. Jonatán vstal a Ab­nér si sadol vedľa Sau­la. Dávidovo mies­to však zo­stalo prázd­ne. 26 V ten deň Saul nič ne­povedal. Po­mys­lel si totiž: Mohol sa nejako znečis­tiť; nie je čis­tý. 27 Keď i na druhý deň po nove mesiaca os­távalo Dávidovo mies­to prázd­ne, spýtal sa Saul syna Jonatána: Prečo ne­prišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu? 28 Jonatán od­povedal Sau­lovi: Dávid sa súr­ne vy­pýtal do Bet­lehema. 29 Po­vedal: Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Po­zval ma brat. S tvojím sú­hlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov. Pre­to sa nedo­stavil ku kráľov­mu stolu. 30 Vtedy sa Saul roz­hneval na Jonatána a po­vedal mu: Ty syn od­boj­nej po­beh­lice! Dob­re viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na han­bu sebe a svojej mat­ke. 31 Kým bude Izajov syn žiť na zemi, ne­ob­stojíš ty ani tvoje kráľov­stvo. Teraz pošli poňho, daj ho pri­viesť ku mne, lebo je synom smr­ti. 32 Jonatán sa spýtal svoj­ho otca Sau­la: Prečo má zo­mrieť? Čo spáchal? 33 Saul hodil po ňom kopiju, aby ho pre­bodol. Vtedy Jonatán po­chopil, že jeho otec sa roz­hodol Dávida za­biť. 34 Pre­to roz­tr­pčene vstal, od­išiel od stola a na druhý deň nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak po­tupil. 35 Ráno vy­šiel Jonatán do poľa na stret­nutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec. 36 Pri­kázal mu: Bež po­hľadať šípy, ktoré vy­strelím. Kým chlapec bežal, vy­strelil ponad neho šíp. 37 Keď prišiel chlapec na mies­to, kam Jonatán vy­strelil šíp, za­volal na chlap­ca: Šíp by mal byť ďalej od teba. 38 Jonatán znova za­volal na chlap­ca: Ne­stoj, poponáhľaj sa. Chlapec po­zbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. 39 Ne­vedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid. 40 Jonatán dal svoju výzb­roj chlap­covi, čo ho sprevádzal, a po­vedal mu: Choď, zanes to do mes­ta. 41 Keď chlapec od­išiel, Dávid vstal od južnej strany ú­krytu, padol tvárou na zem a trik­rát sa po­klonil. Po­tom sa obaja po­boz­kali a spoločne plakali, naj­mä Dávid. 42 Jonatán po­vedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja pri­sahali v Hospodinovom mene. Nech je Hos­podin na­trvalo sved­kom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím po­tom­stvom.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček