Ekumenický1. Samuelova17

1. Samuelova

Dávid a Goliáš1 Filištín­ci si zhromaždili voj­ská do boja a sú­stredili ich v judskom Sóku. Utáborili sa v Efes-Dam­mime, medzi Sókom a Azékou. 2 Saul a iz­rael­skí muži sa zhromaždili, utáborili sa v údolí Éla a zoradili sa do boja proti Filištín­com. 3 Filištín­ci zau­jali po­stavenie na svahu jed­ného vr­chu, Iz­raeliti na protiľah­lom svahu druhého vr­chu; medzi nimi bolo údolie. 4 Z filištínskych radov vy­stupoval pop­red­ný bojov­ník z Gátu menom Goliáš, vy­soký šesť lakťov a jed­nu piaď. 5 Na hlave mal bron­zovú pril­bu a ob­lečený bol do šupinatého pan­ciera z bronzu, ktorý vážil päťtisíc šekelov. 6 Na nohách mal bron­zové holene a na pleciach bron­zový oštep. 7 Násada jeho kopije bola hrubá ako tkáčs­ky navijak a hrot jeho želez­nej kopije vážil šesťs­to šekelov. Pred ním kráčal nosič jeho štítu. 8 Goliáš vy­stúpil a po­krikoval na iz­rael­ské bojové út­vary: Načo ste vy­šli a zoradili sa do boja? Som pred­sa Filištínec a vy len Sau­lovi sluhovia. Vy­ber­te si nie­koho, čo by zišiel ku mne. 9 Ak v boji zvíťazí a za­bije ma, budeme vašimi sluhami. No ak zvíťazím ja a za­bijem ho, vy sa stanete našimi pod­danými a budete nám slúžiť. 10 Filištínec po­kračoval: Dnes som po­tupil bojové rady Iz­raela. Pošlite mi nie­koho na súboj. 11 Keď Saul a celý Iz­rael tieto slová Filištín­ca počúvali, zdesili sa a veľmi sa báli. 12 Dávid bol synom oného Ef­raťana z judského Bet­lehema, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Sau­lových bol už starý na to, aby šiel s mužmi do boja. 13 Traja naj­starší Izajovi synovia od­išli so Sau­lom do voj­ny. Pr­vorodený sa volal Elíab, druhý Abínadab a tretí Šam­ma. 14 Dávid bol najm­ladší. Traja naj­starší od­išli teda so Sau­lom. 15 Dávid chodil k Saulovi a zase sa vracal pásť ot­covo stádo v Betleheme. 16 Štyrid­sať dní včas­ráno i večer pred­stupoval ten Filištínec a vy­statoval sa. 17 Raz po­vedal Izaj svoj­mu synovi Dávidovi: Vez­mi svojim bratom éfu praženého zrna a tých­to desať chlebov a bež s tým k bratom do tábora. 18 Tých­to desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny. Navštív svojich bratov a vy­rov­naj ich záloh. 19 Šli so Sau­lom a všet­kými iz­rael­skými mužmi bojovať v údolí Éla proti Filištín­com. 20 Dávid včas­ráno vstal, ovce zveril strážcovi, pri­chys­tal sa a od­išiel, ako mu pri­kázal Izaj. Do táboris­ka prišiel práve vtedy, keď sa voj­sko zoraďovalo do boja a vy­dávalo voj­nový po­krik. 21 Iz­rael i Filištín­ci sa rozo­stavili do boja proti sebe. 22 Dávid dal svoj výs­troj do opatery strážcovi a rých­lo sa za­radil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú. 23 Kým sa s nimi zhováral, pred­stúpil z radu Filištín­cov ich pop­red­ný bojov­ník Goliáš z Gátu a opakoval tie is­té slová. Dávid to počul. 24 Keď všet­ci iz­rael­skí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli. 25 Nejaký Iz­raelita po­vedal: Videli ste toho muža, čo vy­stupuje hore? Robí to pre­to, aby hanobil Iz­rael. Kráľ bohato od­mení toho, kto ho za­bije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní. 26 Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: Čo do­stane ten, čo za­bije toho Filištín­ca a sníme po­tupu z Izraela? Veď kto je ten­to filištín­sky ne­ob­rezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha? 27 Ľud mu podob­ne od­povedal: To a to do­stane muž, ktorý ho za­bije. 28 Keď jeho naj­starší brat Elíab počul, ako sa zhovára s tými mužmi, roz­hneval sa na Dávida a po­vedal: Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Po­znám tvoju na­mys­lenosť a zlobu srd­ca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj. 29 Dávid od­vetil: Čo som vlast­ne urobil? Veď som sa len pýtal. 30 Nato sa od neho od­vrátil a rov­nako sa spýtal iného. Ľud mu od­povedal takis­to ako pr­vý raz. 31 Dávidove slová vzbudili po­zor­nosť; zopakovali ich pred Sau­lom a ten si ho dal pred­viesť. 32 Dávid po­vedal Sau­lovi: Pre neho nech ni­kto ne­stráca od­vahu. Tvoj služob­ník pôj­de bojovať proti tomu Filištín­covi. 33 Saul od­rádzal Dávida: Ne­môžeš ísť k tomu Filištín­covi a bojovať proti ne­mu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi. 34 Dávid po­vedal Sau­lovi: Tvoj služob­ník pásaval ot­covi stádo. Nie­kedy prišiel lev či med­veď a od­vliekol zo stáda ov­cu; 35 prena­sledoval som ho, bil som ho a vy­tr­hol som mu ju z tlamy. Keď sa mi po­stavil na od­por, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil. 36 Tvoj služob­ník za­bil už leva i med­veďa. Ten­to filištín­sky ne­ob­rezanec do­pad­ne podob­ne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha. 37 Dávid po­kračoval: Hos­podin, ktorý ma vy­tr­hol z pazúrov leva a med­veďa, vy­trh­ne ma aj z ruky toh­to Filištín­ca. Nato Saul po­vedal Dávidovi: Choď a Hos­podin nech je s tebou! 38 Saul ob­liekol Dávida do svoj­ho bojového odevu. Na hlavu mu na­sadil bron­zovú pril­bu a na­vliekol mu pan­cier. 39 Dávid si pre­pásal odev jeho mečom a chcel v tom chodiť, no nešlo mu to. Pre­to po­vedal Sau­lovi: Ne­viem sa v tom po­hybovať, nie som na to zvyk­nutý; a zložil to zo seba. 40 Vzal si palicu, vy­bral si päť hlad­kých kamien­kov z potoka a vložil ich do svojej pas­tier­skej tor­by, ktorá mu slúžila na ús­chovu praku. S prakom v ruke po­stupoval k Filištíncovi. 41 Filištínec sa po­maly pri­bližoval k Dávidovi a pred ním šiel nosič jeho štítu. 42 Keď sa Filištínec lepšie po­zrel a uvidel Dávida, po­hr­dol ním, lebo bol ešte mladý, ryšavý a príjem­ného vzhľadu. 43 Filištínec po­vedal Dávidovi: Vari som pes, že ideš proti mne s palicami? Nato pre­klínal Dávida v mene svojich bohov. 44 Filištínec sa Dávidovi vy­hrážal: Poď ku mne, nech tvojím telom na­kŕmim nebes­ké vtác­tvo a poľnú zver. 45 Dávid od­vetil Filištín­covi: Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hos­podina zá­stupov, Boha bojových šíkov Iz­raela, ktorého si hanobil. 46 Dnes ťa vy­dá Hos­podin do mojej moci, za­bijem ťa a zo­tnem ti hlavu. Dnes na­kŕmim mŕt­volami filištín­skeho voj­ska nebes­ké vtác­tvo a divú zver. Tak celá zem spoz­ná, že Iz­rael má Boha. 47 Celé toto zhromaždenie spoz­ná, že Hos­podin ne­pot­rebuje k víťazstvu meč ani kopiju, lebo toto je boj Hos­podina, ktorý vás vy­dá nám do rúk. 48 Len čo sa Filištínec do­stal cel­kom blíz­ko Dávida, ten ne­meškal, ale vy­behol z bojového radu proti Filištín­covi. 49 Dávid siahol do tor­by, vy­ňal z nej jeden kameň a prakom za­siahol Filištín­ca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem. 50 Tak Dávid po­mocou praku a kameňa, bez po­užitia meča porazil a za­bil toho Filištín­ca. 51 Po­tom Dávid pri­behol, po­stavil sa nad Filištín­ca, chytil jeho meč, vy­tiahol mu ho z pošvy, za­bil ho a odťal mu hlavu. Keď Filištín­ci videli, že ich hr­dina padol, ušli. 52 Muži Iz­raela a Júdu sa vzchopili a s bojovým krikom prena­sledovali Filištín­cov až po Gát a po brány Ek­rónu. Po­bití Filištín­ci ležali na ces­te do Šaarajimu až po Gát a až po Ek­rón. 53 Keď Iz­raeliti pre­stali prena­sledovať Filištín­cov, vy­plienili im tábor. 54 Dávid vzal hlavu Filištín­ca, doniesol ju do Jeruzalema a jeho výzb­roj si uložil do stanu. 55 Keď Saul videl Dávida vy­chádzať proti onému Filištín­covi, spýtal sa veliteľa voj­ska Ab­néra: Ab­nér, kto je ot­com toh­to mláden­ca? Ab­nér od­povedal: Kráľ môj, na­ozaj ne­viem. 56 Kráľ po­vedal: Zis­ti, kto je jeho otec. 57 Keď sa Dávid vracal po víťazs­tve nad Filištín­com, Ab­nér sa ho ujal a pri­viedol pred Sau­la. Hlavu Filištín­ca mal v ruke. 58 Saul sa ho spýtal: Mladý muž, kto je tvoj otec? Dávid od­povedal: Som syn tvoj­ho služob­níka Izaja Bet­lehem­ského.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček