Ekumenický1. Samuelova2

1. Samuelova

Chválospev Anny1 Anna sa tak­to mod­lila: Srd­ce mi plesá v Hospodinovi, v Hospodinovi sa zdvihol môj roh. Rozt­vorili sa mi ús­ta proti mojim ne­priateľom, radujem sa z tvojej po­moci. 2 Ni­kto nie je taký svätý ako Hos­podin, niet ni­koho ok­rem teba, ni­kto nie je skalou ako náš Boh. 3 Ne­vys­tatuj­te sa toľko rečami, nech vám dr­zé slovo ne­vychádza z úst. Hos­podin je Boh, ktorý vie všet­ko, jeho skut­ky sú ne­vys­pytateľné: 4 luk hr­dinov sa láme, za­md­lení sa opasujú silou, 5 sýti si musia za­rábať na chlieb, lační už ne­hladujú, ne­plod­ná rodí sied­my raz a mnohodet­ná väd­ne. 6 Hos­podin usmr­cuje i oživuje, vr­há do ríše mŕt­vych i vy­vádza od­tiaľ. 7 Hos­podin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje i po­vyšuje, 8 bedára dvíha z prachu, chudob­ného vy­ťahuje z blata, aby ich po­sadil s kniežatami a dedične im udelil čest­né mies­to. Hos­podinove sú totiž zá­klady zeme, na ne položil svet. 9 On chráni nohy svojich zbožných, no bez­božníci za­hynú v tme, lebo ni­kto ne­zvíťazí vlast­nou silou. 10 Protiv­níci Hos­podina sa dolámu, za­hr­mí na nich z neba. Hos­podin bude súdiť končiny zeme. Svoj­ho kráľa ob­darí silou, vy­výši roh svoj­ho po­mazaného. Éliho synovia11 El­kána od­išiel domov do Rámy, chlapec však po­sluhoval Hos­podinovi pod do­zorom kňaza Éliho. 12 Éliho synovia boli ničom­níci. Ned­bali na Hos­podina 13 a k ľudu sa ne­správali podľa kňaz­ského poriad­ku. Keď nie­kto prinášal obetu, prišiel kňazov po­moc­ník s trojzubou vid­licou práve vtedy, keď sa varilo mäso. 14 Strčil ju do kot­la alebo hr­n­ca, do pan­vice alebo misy a vzal si všet­ko, čo sa na vid­licu na­pich­lo. Tak­to robievali všet­kým Iz­raelitom, ktorí pri­chádzali do Šíla. 15 Ba ešte pred spaľovaním tuku pri­chádzal kňazov po­moc­ník a po­vedal obetujúcemu: Daj kňazovi mäso na pečenie. Ne­prij­me od teba mäso varené, ale len surové. 16 Ak nie­kto na­mietal: Najprv treba spáliť tuk, po­tom si vez­mi, čo len chceš, do­stal od­poveď: To nie! Daj hneď, inak si vez­mem na­silu. 17 Hriech tých mláden­cov bol veľmi veľký pred Hos­podinom, lebo tí muži znevažovali Hos­podinove obet­né dary. 18 Samuel konal službu pred Hos­podinom. Chlapec bol opásaný ľanovým efódom. 19 Jeho mat­ka mu každoročne ušila krát­ky plášť a nosila mu ho, keď so svojím mužom pri­chádzala na výročnú obetu. 20 Éli požeh­nal El­kánu i jeho ženu. Po­vedal: Nech ti dá Hos­podin s touto ženou ďalšie po­tom­stvo na­mies­to toho, ktorý bol vy­prosený pre Hos­podina. Po­tom od­išli domov. 21 Hos­podin milos­tivo navštevoval An­nu; počala a porodila ešte troch synov a dve dcéry. Mladý Samuel však vy­ras­tal pri Hos­podinovi. 22 Hoci bol Éli už veľmi starý, musel počúvať o všetkom, čo robili jeho synovia celému Iz­raelu, i o tom, ako spávali so ženami, ktoré slúžili pri vchode do stanu stretávania. 23 Do­hováral im: Čo to vy­číňate? Od všet­kého ľudu počúvam o vás samé zlé veci. 24 Pre­staňte s tým, synovia moji! Nie je to dob­rá správa, čo sa, ako počúvam, šíri o vás medzi Hos­podinovým ľudom. 25 Keď sa nie­kto pre­hreší proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale ak nie­kto zhreší proti Hos­podinovi, kto sa ho za­stane? Oni však ne­pos­lúchali svoj­ho ot­ca, pre­to sa Hos­podin roz­hodol, že ich usmr­tí. 26 Mladý Samuel však rás­tol a bol obľúbený u Hospodina aj u ľudí. 27 Raz prišiel k Élimu Boží muž a po­vedal mu: Tak­to vraví Hos­podin: Domu tvoj­ho otca som sa zjavil, keď bol ešte v Egypte pod­daným v dome faraóna. 28 Vy­volil som si ho za kňaza spomedzi všet­kých kmeňov Iz­raela, aby na mojom ol­tári prinášal spaľované obety, pálil kadid­lo a nosil predo mnou efód. Tvojej rodine som prenechal všet­ky ohňové obety Iz­raelitov. 29 Prečo znevažujete moje obety s hostinou a po­kr­mové obety, ktoré som pri­kázal pre ten­to príbytok, a prečo si svojich synov vážiš viac než mňa a kŕmiš ich tým naj­lepším z každej obety môj­ho iz­rael­ského ľudu? 30 Pre­to tak­to znie výrok Hos­podina, Boha Iz­raela: Po­vedal som síce, že tvoj dom a dom tvoj­ho otca budú trvalo predo mnou konať službu, no teraz znie výrok Hos­podina: Uc­tím si len tých, čo si uc­tia mňa. Tých, čo si ne­vážia mňa, nebudem si vážiť ani ja. 31 Blíži sa čas, keď od­sek­nem rameno tebe i tvoj­mu rodu, takže v tvojom rode nebude star­ca. 32 Uvidíš trápenie, ktoré pos­tih­ne príbytok pri všet­kom dob­rom, čo Boh urobí Iz­raelu. No v tvojom dome už star­ca nebude. 33 Nie­koho ti však ne­vyhubím spred svoj­ho ol­tára. Pri­pravím ťa o zrak a utrápim ti dušu. Všet­ci po­tom­kovia tvoj­ho rodu však zo­mrú v mužnom veku. 34 Znamením ti bude to, čo pos­tih­ne oboch tvojich synov, Chof­niho a Pin­chása: obaja zo­mrú v jeden deň. 35 Ustanovím si ver­ného kňaza, ktorý bude účin­kovať podľa môj­ho srd­ca a zmýšľania. Dám mu trvalý dom; ustavične bude konať službu pred mojím po­mazaným kráľom. 36 Kto zo­stane z tvojho domu, príde sa mu po­kloniť, aby do­stal striebor­niak alebo peceň chleba. Ponúk­ne sa: Za­raď ma, prosím, do nie­ktorej kňaz­skej triedy, aby som mal čo dať do úst.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček