Ekumenický › 1. Kronická › 19

1. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29

1 Ne­skôr, keď zo­mrel amón­sky kráľ Náchaš, stal sa na­mies­to neho kráľom jeho syn. 2 Dávid uvažoval: Pre­ukážem dob­rú vôľu Náchašov­mu synovi Chánunovi, pre­tože i jeho otec sa tak za­choval ku mne. Tak vy­pravil Dávid po­slov, aby mu vy­slovili sús­trasť nad sm­rťou jeho ot­ca. Dávidovi služob­níci prišli k Chánunovi do krajiny Amónčanov vy­sloviť sús­trasť. 3 Amón­ski hod­nos­tári však po­vedali Chánunovi: Naz­dávaš sa, že si chce Dávid uc­tiť pamiat­ku tvoj­ho ot­ca, keď k tebe po­siela tešiteľov? Jeho služob­níci prišli k tebe skôr pre­to, aby pre­skúmali, pre­pát­rali a pre­sliedili krajinu. 4 Nato uchopil Chánun Dávidových služob­níkov, ostrihal ich, od­rezal im odev až po rozk­rok a pre­pus­til ich. 5 Keď od­išli, do­stal kráľ hlásenie o tých mužoch. Vy­pravil im na­proti po­slov, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ od­kázal: Zo­staňte v Jerichu, kým vám nenaras­tú brady, až po­tom sa vráťte! 6 Keď Amónčania vy­badali, že sa Dávidovi zošk­livili, Chánun a Amónčania po­slali tisíc talen­tov strieb­ra, aby si najali vozy a jazd­cov z Mezopotámie, z Aram-Maaky a z Cóby. 7 Najali si trid­saťd­vatisíc vozov i kráľa Maaky s jeho ľudom. Tí prišli a utáborili sa pred Médebou, kým Amónčania sa do­hr­nuli zo svojich miest a na­stúpili do boja. 8 Keď sa to do­počul Dávid, vy­slal Jóaba s celým voj­skom udat­ných hr­dinov. 9 Amónčania vy­razili a zoradili sa do boja pri vchode do ich mes­ta. Králi, čo prišli, stáli osobit­ne v poli. 10 Keď zbadal Jóab, že mu hrozí boj spredu i zo­zadu, vy­bral si z celého Iz­raela tých naj­schop­nejších a rozo­stavil sa proti Aramejčanom do boja. 11 Ostatok ľudu zveril veleniu svoj­ho brata Abšaja a oni zau­jali bojové po­stavenie proti Amónčanom. 12 Po­vedal: Ak by boli Aramejčania u mňa v presile, prídeš mi na po­moc. Ak by však u teba boli v presile Amónčania, po­môžem ja tebe. 13 Buď udat­ný a udat­ne si počínaj­me za svoj ľud a za mes­tá svoj­ho Boha. Hos­podin nech urobí, čo uzná za dob­ré. 14 Jóab so svojím ľudom zaútočili na Aramejčanov, tí však pred nimi zutekali. 15 Keď Amónčania zbadali, že Aramejčania utekajú, dali sa na útek aj oni pred jeho bratom Abšajom a stiah­li sa do mes­ta. Nato Jóab od­išiel do Jeruzalema. 16 Keď Aramejčania videli, že ich Iz­raeliti porazili, vy­pravili po­slov, ktorí pri­vied­li Aramejčanov spoza Euf­ratu. Viedol ich Šóbak, veliteľ Hadad-Ezerov­ho voj­ska. 17 Keď o tom do­stal Dávid hlásenie, zhromaždil celý Iz­rael, pre­brodil sa cez Jor­dán, po­stúpil k nim a pri­chys­tal sa proti nim do boja. Dávid sa pri­pravil na bojové stret­nutie s Aramejčanmi, ktorí naňho zaútočili. 18 No Aramejčania pred Iz­raelit­mi utiek­li a Dávid po­bil sedem­tisíc jazd­cov a štyrid­saťtisíc pešiakov a usmr­til i veliteľa voj­ska Šóbaka. 19 Keď Hadad-Ezerovi služob­níci videli, že ich Iz­rael porazil, uzav­reli s Dávidom mier a pod­riadili sa mu. Aramejčania už ni­kdy nech­celi ísť na po­moc Amónčanom.