Ekumenický › 1. Kronická › 21

1. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29

Dávidovo sčítanie ľudu1 Proti Iz­raelu po­vs­tal satan a naviedol Dávida, aby sčítal Iz­rael. 2 Dávid pri­kázal Jóabovi a hod­nos­tárom ľudu: Choďte a spočítaj­te Iz­rael od Beér-Šeby po Dán. Prines­te mi vý­sledok, aby som vedel, koľko ho je. 3 Jóab však na­mietal: Nech Hos­podin stonásob­ne rozm­noží svoj ľud! Bez­tak sú všet­ci, môj pán a kráľ, sluhami môj­ho pána. Prečo si to môj pán žiada? Prečo by sa tým mal Iz­rael pre­viniť? 4 Kráľov príkaz však Jóaba prinútil. Tak sa Jóab vy­dal na ces­tu, prešiel celý Iz­rael a prišiel do Jeruzalema. 5 Jóab oznámil Dávidovi vý­sledok sčítania ľudu: celý Iz­rael vy­kazoval milión stotisíc mužov, ktorí narábali s mečom, a Júdov­cov bolo štyris­tosedem­desiat­tisíc mužov, schop­ných narábať s mečom. 6 Léviho a Ben­jamína medzi nich nezarátal, lebo kráľov príkaz sa Jóabovi sprotivil. 7 Ani Bohu sa tá vec ne­páčila, a pre­to Iz­rael po­tres­tal. 8 Vtedy Dávid Bohu po­vedal: Veľmi som zhrešil, keď som vy­konal sčítanie. Teraz, prosím, od­pusť svoj­mu služob­níkovi vinu, lebo som konal veľmi neroz­vážne. 9 Hos­podin po­vedal Dávidov­mu vid­covi Gádovi: 10 Od­káž Dávidovi: Tak­to vraví Hos­podin: Dávam ti na výber tri možnos­ti, jed­nu z nich si zvoľ a ja ti ju spl­ním. 11 Nato od­išiel Gád k Dávidovi a po­vedal mu: Tak­to vraví Hos­podin: Vy­ber si: 12 buď tri roky hladu, alebo tri mesiace porážok od tvojich ne­priateľov, takže by ťa stíhal ne­priateľov meč, alebo tri dni Hos­podinov­ho meča, takže by v krajine na­stal mor a an­jel Hos­podina by pus­tošil na celom území Iz­raela. Pre­mys­li si teda, čo mám od­kázať tomu, ktorý ma po­slal. 13 Dávid po­vedal Gádovi: Je mi veľmi úz­ko. Nech sa radšej do­stanem do ruky Hos­podina, lebo je ne­smier­ne jeho milo­sr­den­stvo, len nech sa nedos­tanem do ruky človeka. 14 Hos­podin do­pus­til na Iz­rael mor, takže naň za­hynulo sedem­desiat­tisíc Iz­raelitov. 15 Boh po­slal na pus­tošenie Jeruzalema an­jela. Keď an­jel pus­tošil, Hos­podin sa po­zrel a oľutoval po­hromu. Pus­tošiacemu an­jelovi pri­kázal: To stačí! Pre­staň! Hos­podinov an­jel stál pri hum­ne Jebúseja Or­nána. 16 Keď sa Dávid roz­hliadol, uvidel medzi zemou a nebom stáť Hos­podinov­ho an­jela s vytaseným mečom v ruke, za­miereným na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, od­iati vrecovinou, na tvár. 17 Dávid po­vedal Bohu: Ja som nariadil sčítať ľud a do­pus­til sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hos­podin, Bože môj, treba po­tres­tať mňa a moju rodinu, nie však tvoj ľud. 18 Vtedy od­kázal Hos­podinov an­jel po Gádovi Dávidovi, aby šiel po­staviť na hum­ne Jebúseja Or­nána Hos­podinovi ol­tár. 19 Dávid od­išiel na výz­vu Gáda, ktorý hovoril v mene Hos­podina. 20 Keď sa Or­nán ob­rátil, uzrel an­jela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Or­nán práve mlátil pšenicu. 21 Dávid sa po­bral k nemu. Keď sa Or­nán ob­zrel a uvidel Dávida, vy­šiel z humna a po­klonil sa mu tvárou po zem. 22 Dávid na­vrhol Or­nánovi: Pre­pusť mi po­zemok, na ktorom je hum­no, aby som na ňom po­stavil Hos­podinovi ol­tár. Tak sa za­staví na ľude po­hroma. Predaj mi ho za pl­nú cenu. 23 Or­nán od­povedal Dávidovi: Vez­mi si ho. Nech môj pán, kráľ, urobí, čo uzná za vhod­né. Po­zri, dávam dobytok na spaľované obety, náradie na mlátenie ako palivo i pšenicu na po­kr­movú obetu; všet­ko dávam. 24 Kráľ Dávid však po­vedal Or­nánovi: To nie! Od­kúpim to len za pl­nú cenu. Ne­prinesiem pred­sa Hos­podinovi to, čo je tvoje, ani nebudem obetovať to, čo ma nič ne­stojí. 25 Dávid od­vážil Or­nánovi za ten po­zemok šesťs­to šekelov zlata. 26 Dávid tam po­stavil Hos­podinovi ol­tár, na ktorom prinášal spaľované obety a obety spoločen­stva. Keď vzýval Hos­podina, od­povedal mu zo­slaním ohňa na ol­tár spaľovanej obety. 27 Na príkaz Hos­podina si an­jel za­strčil meč do pošvy. 28 Od­vtedy, ako Dávid videl, že mu Hos­podin na hum­ne Jebúseja Or­nána od­povedal, obetoval tam. 29 Príbytok Hos­podinov, ktorý zhotovil Mojžiš na púšti, a ol­tár na spaľované obety sa vtedy na­chádzali na výšine v Gibeóne. 30 Dávid však ne­mohol k nemu záj­sť, aby sa poradil s Bohom, lebo ho vy­desil meč Hos­podinov­ho an­jela.