Ekumenický › 1. Kronická › 29

1. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29

Milodary na stavbu chrámu1 Po­tom po­vedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si vy­volil Boh, je ne­skúsený mladík. Samo dielo je však roz­siah­le, lebo tá veľkolepá budova nie je určená pre človeka, ale pre Hos­podina, Boha. 2 Podľa svojich možnos­tí som za­ob­staral pre dom svoj­ho Boha zlato na zlaté, strieb­ro na striebor­né, bronz na bron­zové, železo na želez­né, drevo na drevené pred­mety, ďalej ónyxové kamene, kamene na výz­dobu, kamene malachitové a pes­trofareb­né, rôz­ne drahokamy a množs­tvo mramoru. 3 Pre­tože mi záleží na dome svoj­ho Boha, pri­dávam ešte z vlastného majet­ku zlato a strieb­ro pre dom svoj­ho Boha ako do­pl­nok k tomu všet­kému, čo som už za­ob­staral pre svätyňu: 4 tritisíc talen­tov zlata ofír­skej akos­ti, sedem­tisíc talen­tov pre­taveného strieb­ra na ob­loženie stien miest­nos­tí, 5 zlato na zlaté, strieb­ro na striebor­né pred­mety a pre rôz­nu prácu umel­cov. Kto by chcel dnes ochot­ne niečo obetovať Hos­podinovi? 6 Predáci rodín a iz­rael­ských kmeňov, tisíc­nici, stot­níci i kráľov­skí úrad­níci pris­peli svojimi milodar­mi. 7 Na účely Božieho domu darovali päťtisíc talen­tov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talen­tov strieb­ra, osem­násťtisíc talen­tov bron­zu a stotisíc talen­tov železa. 8 Kto mal nejaké drahokamy, daroval ich na po­klad Hos­podinov­ho domu do rúk Geršónov­ca Jechíela. 9 Ľud sa radoval z ich milodarov, lebo z celého srd­ca ochot­ne obetovali Hos­podinovi. Ba i kráľ Dávid sa ne­smier­ne radoval. Dávidova ďakovná modlitba10 Dávid dob­rorečil Hos­podinovi pred celým zhromaždením slovami: Zvelebený buď Hos­podin, Boh nášho pra­ot­ca Iz­raela, od vekov až na veky! 11 Tvoja je, Hos­podin, veľkosť, moc, dôs­toj­nosť, sláva i veleba. Pat­rí ti všet­ko na nebi i na zemi. Vy­pínaš sa nad všet­kým ako hlava. 12 Bohat­stvo a česť sú od teba. Ty vlád­neš nad všet­kým. V ruke máš silu a moc. Na tebe záleží, či urobíš nie­koho veľkým a moc­ným. 13 Teraz však, Bože náš, vďačíme ti a chválime tvoje sláv­ne meno. 14 Ako to, že ja a môj ľud sme sa zmoh­li na toľké milodary? Keďže všet­ko od teba po­chádza, dali sme ti vlast­ne z tvojho. 15 Po­kladáš nás len za cudzin­cov a prišel­cov, akými boli všet­ci naši pred­kovia. Náš po­zem­ský čas je ako bez­nádej­ný tieň. 16 Hos­podin, Bože náš, všet­ka táto hoj­nosť, čo sme ti pri­chys­tali na stav­bu domu pre tvoje sväté meno, po­chádza od teba a tvoje je všet­ko. 17 Viem však, Bože môj, že skúmaš srd­ce a obľubuješ si úp­rim­nosť. Z úprimného srd­ca som priniesol všet­ky tieto milodary a teraz po­zorujem, že i tu prítom­ný tvoj ľud rád obetuje. 18 Hos­podin, Bože našich pra­ot­cov Ab­raháma, Izáka a Iz­raela, za­chovaj navždy takéto zmýšľanie svoj­ho ľudu a jeho srd­ce pri­pútaj k sebe. 19 Šalamúnovi, môj­mu synovi, daj pev­né od­hod­lanie za­chovávať tvoje pri­kázania, svedec­tvá i ustanovenia a vy­konať všet­ko pri stav­be chrámovej budovy, na ktorú som robil príp­ravy. 20 Po­tom Dávid vy­zval celé zhromaždenie: Dob­rorečte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu! Celé to zhromaždenie dob­rorečilo Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, a hl­bokým úk­lonom vzdávalo poc­tu Hos­podinovi i kráľovi. 21 Prinášali Hos­podinovi obet­né dary a na druhý deň po­tom spaľované obety: tisíc býčkov, tisíc baranov, tisíc jah­niat s príslušnými nápojovými obetami a obet­ných darov v hojnosti pre celý Iz­rael. 22 V ten deň jed­li a pili pred Hos­podinom za veľkej rados­ti a opätov­ne vy­hlásili Dávidov­ho syna Šalamúna za kráľa. Po­mazali ho za Hos­podinovo knieža a Cádoka po­mazali za kňaza. 23 Tak za­sadol Šalamún na Hos­podinov trón ako kráľ po svojom ot­covi Dávidovi. Ús­pešne si počínal a celý Iz­rael ho po­slúchal. 24 Všet­ci hod­nos­tári, výz­nam­né osob­nos­ti a synovia kráľa Dávida sa kráľovi Šalamúnovi pod­riadili. 25 Hos­podin vy­soko vy­z­dvihol Šalamúna v očiach celého Iz­raela. Dal mu taký kráľov­ský lesk, aký pred ním ne­mal žiaden kráľ nad Iz­raelom. 26 Dávid, syn Izajov, vládol nad celým Iz­raelom. 27 Kraľoval nad Iz­raelom spolu štyrid­sať rokov. V Hebrone vládol sedem rokov a v Jeruzaleme trid­saťt­ri rokov. 28 Zo­mrel v peknej starobe, do­siahol vy­soký vek, bohat­stvo a slávu. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Šalamún. 29 Dáv­nejšie i novšie príbehy kráľa Dávida sú za­písané v Dejinách vid­ca Samuela, v Dejinách proroka Nátana a v Dejinách vid­ca Gáda. 30 Hovoria o celej jeho vláde, o moci a o pomeroch, ktoré boli za neho v Izraeli a vo všet­kých kráľov­stvách krajín.