Roháček › Jób › 24

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job vyčituje skutky a šťastie bezbožníkov dokladajúc, že pri tom pri všetkom je Bôh spravedlivý; tresce svojím časom.1 Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a p­rečo tí, ktorí ho znajú, ne­vidia jeho dní? 2 Bez­božníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú. 3 Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy. 4 Vy­chyľujú chudob­ných z ces­ty, a biedni zeme sa musia skrývať všet­ci dovedna. 5 Hľa, jako divokí osli na púšti vy­chádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti. 6 Na poli žnú jeho miešaný krm, a paber­kujú vinicu bez­božníka. 7 Na­hí nocujú, bez rúcha, a nieto pri­krytia na zime. 8 Mok­nú od dažďa vr­chov a ne­majúc iného útočišťa ob­jímajú skalu. 9 Olupujú sirotu o pr­sia, a to, čo je na bied­nom, berú do zálohu, 10 takže musia chodiť na­hí, bez odevu, a hlad­ní tí, ktorí nosia snopy. 11 Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu ­hroz­no v prešoch a sú smäd­ní. 12 Ľudia z mes­ta vzdychajú, a duša ranených volá o po­moc. A Bôh tomu nečiní priet­rže. 13 Oni sú z tých, ktorí sa protivia svet­lu; ne­znajú jeho ciest ani nezo­tr­vávajú na jeho chod­níkoch. 14 Na ús­vite po­vs­táva vrah; za­bíja bied­neho a chudob­ného a vnoci je ako zlodej. 15 A oko cudzoložníka strieh­ne na mrak a hovorí: Ne­uvidí ma oko. A za­krýva tvár. 16 Za tmy pod­kopáva domy; vod­ne sa za­mykajú; ne­znajú svet­la. 17 Lebo im všet­kým dovedna je ráno tôňou smr­ti, pre­tože znajú hrôzy tem­na smr­ti. 18 Ľah­ký je na po­vr­chu vody; ich diel je zlorečený na zemi; ne­ob­ráti sa viacej na ces­tu viníc. 19 Jako sucho i horúco po­hl­cujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia. 20 Za­bud­ne ho život mat­ky; sladnúť bude čer­vom; nebude viacej spomínaný, a tak bude ne­právosť zlomená jako strom, 21 ten, kto spása, pohl­cuje neplodnú, k­torá nerodí, a vdove nečiní dob­rého. 22 A tak za­chvacuje moc­ných vo svojej sile; keď po­vs­tane, nik­to neverí v život. 23 Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich ces­ty. 24 Keď sa po­výšia voľačo málo, h­neď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všet­ci iní a skosení sú jako vŕšok klasu. 25 A jest­li nie je tak, kde kto mi do­káže, že som luhal? A nech ob­ráti moju reč na nič!