Roháček › Jób › 31

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Vyčituje, čoho sa chránil a čo dobrého konal.1 Učinil som sm­luvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pan­nu? 2 A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsos­tí? 3 Či nie za­hynutie nešľachet­nému a po­msta činiteľom ne­právos­ti? 4 Či on azda ne­vidí mojich ciest? A počíta všet­ky moje kroky? 5 Jest­li som chodil s már­nosťou, a jest­li moja noha spiechala ku ľs­ti, 6 nech ma od­váži na váhe spraved­livos­ti a tak nech po­zná Bôh moju bez­úhon­nosť. 7 Jest­li sa môj krok od­chýlil s ces­ty, a moje srd­ce odišlo za mojimi očima, a jest­li ľpí na mojich rukách nejaká škvr­na; 8 vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje po­tom­stvo nech je vy­korenené. 9 Jest­li sa dalo zvábiť moje srd­ce k cudzej žene, alebo jest­li som ú­kladil pri dveriach svoj­ho blížneho, 10 vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zo­hýňajú nad ňou iní. 11 Lebo je to mrz­kosť a je to ne­právosť p­red sudcov; 12 lebo je to oheň, k­torý žerie až do za­hynutia a vy­korenil by všet­ku moju úrodu. 13 Keby som bol opo­vr­hol súdom svoj­ho sluhu alebo svojej diev­ky, keď sa pravotili so mnou, 14 čo by som bol urobil, keby bol po­vs­tal sil­ný Bôh a keby to bol vy­hľadával, čo by som mu bol od­povedal? 15 Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote mat­ky, ne­učinil i jeho? A či nás oboch ne­ut­voril jeden a ten is­tý v lone mat­ky? 16 Ak som uňal z toho, čo si priali chudob­ní, a dal som hynúť očiam vdovy 17 a jedol som sám svoju skyvu, a nejed­la z nej i sirota - 18 Lebo veď mi rá­stla od mojej mlados­ti jako ot­covi, a od života svojej mat­ky som ju vodil, v­dovu -; 19 ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto ne­mal čím sa od­iať, na chudob­ného; 20 ak mi nedob­rorečily jeho bed­rá, a neh­rial sa zo strihu mojich oviec; 21 ak som sa za­hnal svojou rukou na sirotu, pre­tože som videl v bráne svoju po­moc; 22 nech od­pad­ne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vy­lomí zo svoj­ho kĺbu! 23 Lebo išiel na mňa strach pred zkazou sil­ného Boha, a pre jeho veleb­nosť ne­mohol som vykonať takú vec. 24 Ak som položil zlato za svoju nádej a po­vedal som čis­tému zlatu: Moje dúfanie; 25 ak som sa radoval tomu, že mám veľa majet­ku, a že moja ruka zís­kala tak mnoho; 26 ak som hľadel na svet­lo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile, 27 a moje srd­ce sa dalo taj­ne zviesť, a moja ruka im po­sielala boz­ky mojich úst - 28 Aj to by bola bývala ne­právosť p­red sudcu, lebo tak by som bol za­prel sil­ného Boha hore -, 29 ak som sa radoval záhube svoj­ho nenávist­níka a bol som vzrušený radosťou, že ho stih­lo zlé - 30 Ale nedal som hrešiť svojim ús­tam kliat­bou žiadať jeho dušu -, 31 ak nehovorili ľudia môj­ho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?! 32 Po­hos­tín nenocoval von­ku; svoje dvere som ot­váral na ces­tu -, 33 ak som pri­krýval svoje pre­stúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju ne­právosť vo svojom lone, 34 keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opov­rženie rodín, a mlčal som ne­vychádzajúc zo dverí - 35 Oj, aby som mal toho, kto by ma vy­počul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi od­povie Všemohúci! A pís­mo aby som mal, ktoré na­písal môj protiv­ník! 36 Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu! 37 Oznámim mu počet svojich krokov a pri­blížim sa mu jako knieža -, 38 ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej bráz­dy; 39 ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov: 40 mies­to pšenice nech vzíde tŕnie a mies­to jačmeňa plevel. Do­končili sa slová Jobove.