Roháček › Jób › 20

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Cófar zastáva seba i priateľov. Osud bezbožníka. Job tedy zaiste bezbožný.1 A od­povedal Cófar Na­amat­ský a riekol: 2 Tak tedy moje myšlien­ky ma nútia od­povedať, a to za­to, že to súri vo mne. 3 Kázeň, ktorá vr­há po­tupu na mňa, čujem, a duch mi káže od­vetiť z môj­ho umu. 4 Či ty vieš to, čo bolo od veku, od­kedy Bôh postavil človeka na zemi: 5 že plesanie bez­božných je len hen z blíz­ka, a že radosť po­kryt­ca ­tr­vá len na chvíľu? 6 Keby jeho pýcha vy­stúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dot­kla ob­laku, 7 jed­nako za­hynie na večnosť ako jeho laj­no. Tí, ktorí ho vídali, po­vedia: Kam sa podel? 8 Zaletí jako sen, a nenaj­dú ho, a bude za­hnaný jako videnie noci. 9 Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej ne­uz­rie jeho mies­to. 10 Jeho synovia budú hľadať priaz­ne chudob­ných, a jeho ruky na­vrátia jeho ne­spraved­livo nadobud­nutý majetok. 11 Jeho kos­ti sú plné v­lahy jeho mlados­ti; ale to všet­ko spolu s ním ľah­ne do prachu. 12 Ak sladí v jeho ús­tach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom, 13 šet­rí ju a ne­opus­tí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďas­nami: 14 jeho po­krm sa pre­mení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútor­nos­tiach. 15 Po­hl­til majetok, ale ho vy­vráti; sil­ný Bôh ho vy­ženie z jeho brucha. 16 Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho za­bije. 17 Nebude smieť vidieť po­toky, rieky tokov medu a mlieka. 18 Na­vráti cudziu prácu únav­nú a nez­hl­tne, jako i majetok, ktorý zís­kal zámenou, a nebude plesať. 19 Lebo dr­vil, opúšťal chudob­ných; olúpil dom, a ne­vy­stavil ho. 20 Lebo ne­znal po­koja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzác­nos­tí. 21 Nezos­talo ničoho z jeho žrád­la; pre­to ani ne­po­tr­vá jeho dob­ré. 22 V pl­nos­ti jeho do­stat­ku bude mu úz­ko; každá ruka utrápeného prij­de na neho. 23 Nech len má, čím by na­pl­nil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svoj­ho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho po­kr­me. 24 Bude utekať pred želez­nou zbraňou; medené lučište ho pre­bod­ne. 25 Vy­tasí meč, ale vy­j­de z jeho ­vlast­ného tela, a les­klá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti. 26 Samá tma je skrytá pre jeho po­klady; strávi ho oheň, k­torý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne. 27 Nebesia od­halia jeho ne­právosť, a zem po­vs­tane proti ne­mu. 28 Od­stehuje sa úroda jeho domu; rozp­lynie sa to všet­ko v deň jeho hnevu. 29 To je podiel bez­božného človeka od Boha a dedičs­tvo, pririek­nuté mu od sil­ného Boha.