Roháček › Jób › 34

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Elíhu viní Joba z bezbožnosti. Spravedlivému Bohu sa nepatrí odhovárať.1 A ešte odpovedal Elíhu a riekol: 2 Počuj­te, múd­ri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima! 3 Lebo ucho po­sudzuje slová, a ďas­no ochut­náva po­krm. 4 Zvoľme si súd; po­znaj­me medzi sebou, čo je dob­ré. 5 Lebo Job po­vedal: Som spraved­livý, ale sil­ný Bôh od­miet­nul môj súd. 6 Na­priek svoj­mu ­spraved­livému súdu luhám! Moja strela je smr­teľná bez pre­stúpenia! 7 Kto je muž ako Job, k­torý by pil výs­mech ako vodu? 8 Ktorý putuje do spol­ku s činiteľmi ne­právos­ti a je hotový ísť s bez­božnými mužmi? 9 Lebo hovorí: Ne­pros­peje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha. 10 Pre­to, mužovia rozum­ného srdca, počuj­te ma! Nech je to preč od sil­ného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť! 11 Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá naj­sť každému podľa toho, jaká je čia ces­ta. 12 Áno, je is­tá prav­da, že sil­ný Bôh ne­učiní bez­božnos­ti, a Všemohúci ne­prev­ráti súdu. 13 K­de kto mu sveril zem, aby na ňu do­zeral, a kto složil na neho celý okruh sveta? 14 Keby naň ob­rátil svoje srd­ce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe; 15 razom by zo­mrelo každé telo, a tak by sa človek na­vrátil do prachu. 16 Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, po­zoruj ušima na hlas mojich slov! 17 Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je s­vr­chovane spravedlivý a mocný, vy­hlásiš za bez­božného? 18 Či sa pat­rí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám? 19 Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá pred­nos­ti urodzený pred chudob­ným, lebo všet­ci sú dielom jeho rúk. 20 Náh­le zomierajú, a o pol­noci; národ sa otrasie a zaj­de, a od­stránia moc­ného, nie ľud­skou rukou. 21 Lebo jeho oči hľadia na ces­ty človeka, a vidí všet­ky jeho kroky. 22 Neni tmy a neni tône smr­ti, kde by sa skryli činitelia ne­právos­ti. 23 Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k sil­nému Bohu na súd. 24 Láme moc­ných bez vy­šet­rovania a stavia iných na ich mies­to. 25 Pre­tože on zná ich skut­ky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdr­tení. 26 Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mies­te divákov, 27 pre­to, že od­stúpili od neho nena­sledujúc ho a ne­porozumeli ni­ktorým jeho ces­tám 28 pôsobiac to, že pri­chádza k nemu krik chudob­ného. A on počuje krik bied­nych. 29 No, keď on upokojí, kto po­tom od­súdi? ! Alebo keď skryje s­voju tvár, kto ho uvidí? Jed­no, či už nad celým národom a či nad jed­not­livým človekom, 30 aby nek­raľoval človek po­krytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa. 31 Lebo tak­to sa po­vie sil­nému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého. 32 Tomu, čoho nevidím, ma ty vy­uč; ak som urobil nejakú neprávosť, ne­urobím viacej. 33 Či to azda má od­placovať podľa tvoj­ho zdania, keď za­vr­huješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor! 34 Mužovia rozum­ného srdca mi po­vedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje: 35 Job nehovorí v p­ravej známosti, a jeho slová nie sú po­vedané v roz­um­nos­ti. 36 Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre od­povedania podľa s­pôsobu ľudí ne­právos­ti! 37 Lebo pri­dáva k svoj­mu hriechu spúru; medzi nami tlies­ka rukami a množí svoje reči proti sil­nému Bohu.