Roháček › Jób › 12

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job odmieta reči Cófarove. Hospodin spravuje svet múdre a po svojej vôli.1 A Job od­povedal a riekol: 2 Skutočná prav­da, že ste vy ľudia, a že s vami zo­mrie múd­rosť. 3 I ja mám srd­ce, rozum, ako vy: neležím pad­lý ďalej od vás, a u koho by nebolo podob­ného poznania? 4 Za po­smech som svoj­mu vlast­nému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spraved­livý a bezúhonný. 5 Opo­vr­hnutou fakľou, podľa mien­ky toho, kto žije bez­pečne, je ten, kto stojí blíz­ko tých, ktorých noha klesá. 6 Bez­starost­né sú stány lúpežníkov a nádej­né tých, ktorí popudzujú sil­ného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky. 7 Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a po­učí ťa, a nebes­kého vtáka, a oznámi ti, 8 alebo hovor zemi, a po­učí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora. 9 Ktoré zo všet­kého toho by ne­vedelo, že to učinila ruka Hos­podinova?! 10 V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka! 11 Či azda ucho nez­kúša slov, ako ďas­no si ochut­náva po­krm? 12 Pri star­coch je múd­rosť a pri ľuďoch dlhého veku roz­um­nosť. 13 U neho je múd­rosť a hr­din­ská sila; jeho je rada a roz­um­nosť. 14 Hľa, sborí, a ne­po­staví sa; za­vrie človeka, a ne­ot­vorí sa. 15 Hľa, za­hatí vody, a vy­schnú, a keď ich pošle, pod­vrátia zem. 16 U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu. 17 Vodí rad­cov za sebou bosých a zo sudcov robí bláz­nov. 18 Roz­väzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bed­rá. 19 Uvodí kňazov v nerozum a vy­vracia moc­ných. 20 Od­níma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie star­com roz­um­ný súd. 21 Vy­lieva po­tupu na kniežatá a uvoľňuje opasok moc­ných. 22 Od­krýva hl­boké veci zo tmy a vy­vodí tôňu smr­ti na svet­lo. 23 Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich. 24 Od­níma srd­ce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, k­de niet ces­ty. 25 Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.