Roháček › Jób › 22

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Elifaz tvrdí, že je Job bezbožný, vyčituje jeho hriechy.1 Na to od­povedal Elifaz Téman­ský a riekol: 2 Či pros­peje niečím človek sil­nému Bohu? Ale istotne sebe pros­peje roz­um­ný. 3 Či bude mať Všemohúci niečo z toho, keď budeš spraved­livý? Alebo či bude mať z toho nejaký zisk, keď budeš robiť tak, aby boly tvoje ces­ty bez­úhon­né? 4 Či ťa azda bude kárať pre­to, že sa ťa bojí, poj­de s tebou v súd? 5 Či nie je tvoja zlosť veľká? A nie je kon­ca tvojim ne­právos­tiam. 6 Lebo si brával záloh od svojich bratov bez príčiny a sv­liekal si rúcho s nahých. 7 Ne­na­pojil si ustatého vodou a lačnému si odo­prel chleba. 8 A tak mal zem človek sil­ného ramena a súc váženou osobou býval v nej. 9 Vdovy si preč po­sielal s prázd­nym, a ramená sirôt boly dr­tené. 10 Pre­to sú vôkol teba osíd­la a strach ťa predesil znenaz­dania, 11 alebo tma, že nevidíš, a zá­plava vody ťa po­kryla. 12 Či nie je Bôh vy­soký jako nebesia? A vidz vr­chol hviezd, že sú vy­soko! 13 A hovoríš: Čože vie sil­ný Bôh? ! Či bude súdiť v mrákave? 14 Ob­laky sú mu skrýšou, takže nevidí a chodí sem a ta po okruhu nebies. 15 Či budeš po­zorovať ces­tu p­redošlého veku, ktorou kráčali mužovia már­nos­ti, 16 ktorí boli vy­r­vaní pred časom, a ktorých zá­klad bol nakoniec ako rozliata rieka? 17 Ktorí hovorievali sil­nému Bohu: Ujdi od nás! A že čo im učiní Všemohúci? 18 Kým on na­plňoval ich domy dob­rým. Ale rada bez­božných je ďaleko odo mňa.- 19 Spraved­liví to uvidia a budú sa radovať, a ne­vin­ný sa im vy­smeje a povie: 20 Áno, tak je; vy­hladený je ten, k­torý bol po­vs­tal proti nám a ich ostatok strávil oheň. Vyzýva Joba kajať sa a hlása mu Božiu milosť.21 Nože si zvyk­ni s ním a maj po­koj, tak prij­de na teba dob­ré. 22 Prij­mi, prosím, zákon z jeho úst a slož jeho reči vo svojom srd­ci. 23 Jest­li sa na­vrátiš k Všemohúcemu, budeš zase vybudovaný, a jest­li vzdiališ ne­právosť od svojich stánov. 24 A slož do prachu zlato a medzi skalie po­tokov z­lato z Ofíra. 25 A tak bude Všemohúci tvojím zlatom i strieb­rom najk­rás­nejšieho lesku tebe. 26 Lebo vtedy sa budeš kochať vo Všemohúcom a po­z­dvih­neš svoju tvár k Bohu. 27 Budeš sa mu po­kor­ne mod­liť, a vy­slyší ťa, a spl­níš svoje sľuby. 28 Keď po­vieš slovo, že bude to či to, bude ti stáť, a svet­lo bude žiariť na tvoje ces­ty. 29 A keby vied­ly dolu do po­kory, po­vieš: Bude povýšenie. A toho, kto je ponížených očí, za­chráni. 30 A jest­li vytrhne toho, kto nie je bez viny, do­is­ta bude vy­tr­hnutý čis­totou tvojich rúk.