Roháček › Jób › 13

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job karhá svojich priateľov, že za silného Boha hovoria neprávosť.1 Hľa, všet­ko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu. 2 Jako čo vy viete, viem i ja; neležím pad­lý ďalej od svet­la ako vy. 3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa po­konávať so sil­ným Bohom. 4 Lež vy kujete lož; lekári s­te na nič vy všet­ci. 5 Oj, aby ste as­poň mlčali, a bolo by vám to za múd­rosť! 6 Nože počuj­te môj dôvod a po­zoruj­te na pravotu mojich rtov! 7 Či za sil­ného Boha budete hovoriť ne­právosť alebo či za neho budete hovoriť lesť? 8 Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za sil­ného Boha? 9 Či vám to bude na dobré, keď vás pre­zkúma? Alebo či ho oklamete, jako niek­to oklame človeka? 10 Ba is­tot­ne vás bude kar­hať, jest­liže taj­ne a straníc­ky hľadíte na osobu. 11 Či vás nedesí jeho dôs­toj­nosť, ani nepripáda na vás jeho strach? 12 Vaše pamäti, k­torými ma poučujete, sú prís­lovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny. Job trvá na tom, že je nevinný. Žiada si môcť hovoriť s Bohom.13 Mlčte, nechaj­te ma, a ja budem hovoriť, nech už prij­de na mňa čokoľvek. 14 Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A p­rečo vložiť svoju dušu do svojej ruky? 15 Hľa, i keby ma za­bil, budem dúfať v neho. A však o svoje ces­ty sa budem po­konávať pred jeho tvárou. 16 Aj on sám mi bude zá­chranou, lebo po­krytec ne­prij­de pred jeho tvár. 17 Nože dob­re počuj­te moje reči a pozoruj­te svojimi ušami na to, čo budem hovoriť! 18 Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spraved­livý. 19 Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zo­mriem. 20 Len dvoch vecí, ó, Bože, mi ne­učiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou: 21 Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza! 22 A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi od­povedaj. 23 Koľko je mojich ne­právos­tí a hriechov? Oznám mi moje pre­stúpenie a môj hriech! 24 Prečo skrývaš svoju tvár a p­rečo ma po­važuješ za svoj­ho ne­priateľa? 25 Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steb­lo? 26 Lebo za­pisuješ hor­kos­ti proti mne a dávaš mi do dedičs­tva ne­právos­ti mojej mlados­ti. 27 Dávaš moje nohy do klady a strežieš všet­ky moje stez­ky; ideš mi všade v zápätí. 28 Kým sa človek rozpadáva jako prách­nivo, jako rúcho, k­toré žerie moľ.