Roháček › Jób › 37

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Ďaľšia velebnosť Božia v prírode, hrom, dážď, teplo a zima; on, prevysoký v sile, súdu neskriví.1 Áno, pre­to sa trasie moje srd­ce ­strachom a skáče so svoj­ho mies­ta. 2 Počuj­teže hr­mot jeho hlasu a hovor, k­torý vychádza z jeho úst! 3 Púšťa ho popod všet­ky nebesia a svoje svet­lo až na krýd­la zeme. 4 Za ním reve hlas; hr­mí hlasom svojej veleb­nos­ti a nez­dŕža toho, keď sa čuje jeho hlas. 5 Sil­ný Bôh hr­mí pred­iv­ne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, pri­veľké pre náš roz­um. 6 Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohut­ných dažďov. 7 Pečatí ruku každého človeka, aby po­znali všet­ci ľudia, k­torí sú jeho dielom. 8 A divá zver vchádza do ú­krytu a býva vo svojich br­lohoch. 9 Z komory juhu prichádza vích­rica a od severa zima. 10 Od dychu sil­ného Boha po­vs­táva mráz, a šírina vody sa sov­rie. 11 Áno, vlahou obťažuje hus­tý ob­lak; naďaleko rozháňa ob­lak svoj­ho svet­la, 12 ktorý sa pre­vracia jeho riadením na­okolo, aby tie veci vykonaly všet­ko to, čo im roz­kazuje na tvári okruhu zeme, 13 buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milos­ti; dáva, aby to našlo s­voj cieľ. 14 Nože počuj to, Jobe, po­stoj a po­zoruj divy sil­ného Boha! 15 Či vieš o tom, keď im na­kladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa za­blesk­lo svet­lo jeho ob­laku? 16 Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša ob­lak? O divoch toho, ktorý je do­konalý čo do známos­ti? 17 Ty, ktorého rúcho s­táva sa priteplým, keď utíši zem od polud­nia? 18 Rozťahoval si s ním nebes­kú ob­lohu, však? Sil­nú, jako liate zrkad­lo. 19 Nože nám daj vedieť, čo mu po­vieme? Ne­up­ravíme reči pre tmu. 20 Či sa mu poroz­práva, keď budem hovoriť? Či po­vie nie­kto s­lovo, aby bol po­hl­tený? 21 A teraz síce ne­vidia ľudia svetla, ktoré svieti jas­ne na nebesiach; ale prej­de vietor a vy­čis­tí ich. 22 Od severa pri­chádza ­blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva. 23 Čo do Všemohúceho, nenaj­deme a ne­vys­tih­neme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množs­tvo spraved­livos­ti, ne­trápi. 24 Pre­to sa ho boja ľudia. Nehľadí na ni­koho z tých, ktorí sú múd­reho srd­ca.