RoháčekJób35

Jób

Ľudská bezbožnosť Bohu neuškodí, pobožnosť neprospeje. On sám dáva rozum a múdrosť. Káže Jobovi dúfať v neho.1 A ešte odpovedal Elíhu a riekol: 2 Či to po­važuješ za súd? Hovoríš: Moja spraved­livosť je nad silného Boha. 3 Lebo hovoríš: Čo ti to pros­peje? Čo mi to pomôže viac, ako keď budem hrešiť? 4 Ja ti dám od­poveď i tvojim priateľom s tebou. 5 Po­zri na nebesia a vidz a po­zoruj ob­laky! Sú vy­ššie ako ty. 6 Ak budeš hrešiť, čo mu tým urobíš? A jest­li bude mnoho tvojich pre­stúpení, čo mu učiníš? 7 Ak budeš spraved­livý, čo mu tým dáš? Alebo čo vez­me z tvojej ruky? 8 Tvoja bez­božnosť uškodí človekovi jako si ty, a tvoja spraved­livosť p­ros­peje synovi človeka. 9 Kričia pre množs­tvo útis­ku; volajú o po­moc pre ­tvr­dé rameno mnohí. 10 Ale človek nepovie: Kde je Bôh, ktorý ma učinil, ktorý dáva pies­ne vnoci, 11 ktorý nás vy­učuje, aby sme boli roz­um­nejší ako hovädá zeme, a činí nás múd­rejších ako vtác­tvo nebies? 12 Tam potom kričia, ale sa ne­o­hlasuje, pre pýchu zlých ľudí. 13 Is­té je, že sil­ný Bôh ne­počuje már­nos­ti, ani Všemohúci nebude hľadieť na to. 14 A čo ešte, keď hovoríš: Ne­uvidíš ho. - Súd je pred ním. Očakávaj na neho! 15 Ale teraz is­tot­ne navštívi jeho hnev ničotu, a on nepozná nijakej prílišnej spup­nos­ti. 16 A Job ot­vára svoje ús­ta na már­nosť a množí svoje slová bez známos­ti.

RoháčekJób35