Roháček › Jób › 21

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job ukazuje, že aj bezbožníci sa často mávajú dobre, a že údery nie sú vždy znamením bezbožnosti.1 A Job od­povedal a riekol: 2 Počuj­teže moju reč, a bude mi to za vaše po­tešenia. 3 Po­tr­p­te ma, aby som ja hovoril, a keď do­hovorím, po­tom sa vy­smievaj. 4 Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by ne­mal môj duch ustávať v trpezlivosti? 5 Po­zrite na mňa a predes­te sa a položte ruku na ús­ta. 6 Keď mys­lím na to, trniem zdesený, a hrôza po­chytáva moje telo. 7 Prečo žijú bez­božníci, zo­starejú sa i mohut­nejú v sile? 8 Ich semeno stojí pev­ne u nich pred nimi a ich po­tom­stvo pred ich očami. 9 Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich. 10 Jeho byko skočí a nie bez oplod­nenia; jeho krava sa telí a ne­vy­vrh­ne. 11 Vy­púšťajú svoje dec­ká jako drob­né stádo, a ich deti po­skakujú. 12 Po­vyšujú s­voj hlas pri bub­ne a p­ri citare a radujú sa zvuku píšťaly. 13 Trávia svoje dni v dob­rom a v okamihu so­stupujú do hrobu. 14 A hovoria sil­nému Bohu: Ujdi od nás! Nech­ceme známos­ti tvojich ciest. 15 Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to po­môže, keď sa mu budeme mod­liť? 16 Ale hľa, ich dob­ré nie je v ich ruke, a pre­to je rada bez­božných ďaleko odo mňa. 17 Koľko ráz zhas­ne lam­pa bez­božných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje boles­ti vo svojom hneve? 18 Kedy bývajú ako slama pred vet­rom a jako plevy, ktoré ukrad­ne víchor? 19 Že v­raj Bôh od­kladá jeho synom jeho ne­právosť? Nech od­platí jemu, aby vedel! 20 Nech vidia jeho oči jeho nešťas­tie, a nech sa na­pije z prch­livos­ti Všemohúceho! 21 Lebo čo mu je, bez­božnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?! 22 Či bude niek­to učiť známos­ti sil­ného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných? 23 Jeden zomiera v pl­nom svojom blaho­byte, cele bez­pečný a po­koj­ný; 24 jeho žoch­táre sú pl­né mlieka, a špik jeho kos­tí je zvlažovaný, 25 kým iný zomiera s roz­tr­pčenou dušou a nejedol v živote dobrého. 26 No, spolu ľah­nú do prachu, a čer­vy ich po­kryjú. 27 Hľa, znám vaše myšlien­ky a vaše úmysly po­užiť proti mne násilie. 28 Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbyt­kov bez­božných? 29 Či ste sa ne­pýtali tých, ktorí idú po­mimo ces­tou? A či ich po­kynov ne­znáte? 30 Že totiž zlý človek býva ušet­rený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu? 31 Kto mu oznámi jeho ces­tu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu od­platí? 32 A on bude do­prevadený k hrobom, a ešte i po smr­ti bude bdieť nad rovom. 33 Budú mu slad­núť hrudy údolia, a za ním po­tiah­ne každý človek, a tým pred ním neni počtu. 34 A jako ma tedy po­tešíte már­nosťou, keď vo vašich od­povediach zo­stáva iba faloš?