RoháčekJób11

Jób

Cófar karhá Joba pre jeho smelosť voči Bohu. Hlbiny múdrosti Božej.1 Tu od­povedal Cófar Na­amat­ský a riekol: 2 Či azda množs­tvo slov má zo­stať bez od­povedi? Ale je is­té, že muž hoj­ných rtov nebude spraved­livý. 3 Tvoje már­ne reči umlčujú ľudí; po­smievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil, 4 a hovoríš: Moja náuka, je čis­tá, a v­raj som čis­tý, Bože, v tvojich očiach. 5 Ale oj, aby pre­hovoril Bôh a aby ot­voril proti tebe svoje rty! 6 Vtedy by ti oznámil tajom­stvá múd­ros­ti, lebo dvak­rát toľko si za­slúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva za­bud­núť m­noho z tvojej ne­právos­ti. 7 Či azda vy­stih­neš hl­biny bytos­ti Boha? Či do­siah­neš až po do­konalosť Všemohúceho? 8 Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hl­boké pod pek­lo - čo po­znáš? 9 Miera toho dl­hšia ako zem a širšia ako more. - 10 Jest­li ta prej­de Bôh a za­vrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu za­bráni? 11 Lebo on zná ničom­ných ľudí már­nych a vidí ne­právosť a ne­pozoroval by? 12 A pre­to prázd­ny človek nech nadobud­ne roz­umu, a divoké osľa nech sa pre­porodí v človeka! . Napomína hľadať milosť Božiu.13 Ak ty na­strojíš svoje srd­ce a rozp­res­trieš svoje ruky k ne­mu, 14 - jest­li je ne­právosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopus­ti, aby v tvojich stánoch pre­bývala nešľachet­nosť - 15 áno, vtedy po­z­dvih­neš svoju tvár bez poškvr­ny; budeš stáť ne­och­vej­ne a nebudeš sa báť; 16 lebo ty za­bud­neš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, k­toré sa po­minuly, 17 a t­voj pozemský život nastane jas­nejší nad polud­nie, a nech by bolo tma, bude jako ráno. 18 A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľah­neš si bez­pečne 19 a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude ni­koho, kto by pop­lašil, a mnohí budú hlad­kať tvoju tvár. 20 Ale oči bez­božných sa za­tmejú, a útočište im za­hynie, a ich nádej vy­dýc­hnutie duše.

RoháčekJób11