Roháček › Jób › 32

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Vekom mladší Elíhu horlí, že nemúdre hovorili i Jobovi priatelia i Job.1 Vtedy pre­stali tí traja mužovia od­povedať Jobovi, pre­tože bol spraved­livý vo svojich očiach. 2 Ale tu sa roz­pálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa roz­pálil jeho hnev, pre­tože ospraved­lňoval svoju dušu skôr než Boha. 3 I na jeho troch priateľov sa roz­pálil jeho hnev, pre­tože nenašli od­povedi a od­sudzovali Joba. 4 A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pre­tože boli starší vekom než on. 5 A vidiac Elíhu, že niet od­povedi v ús­tach tých troch mužov, roz­pálil sa jeho hnev. 6 A tak od­povedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste star­ci, pre­to som sa os­týchal a bál som sa vy­sloviť s vami to, čo viem, 7 a povedal som: Nech hovorí vek a množs­tvo rokov, tí nech dajú znať múd­rosť. 8 Ale vidím, že je ona Duch Boží v smr­teľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí roz­um­nými. 9 Nie sú vždy veľkí múd­ri, ani star­ci nerozumejú vždyc­ky súdu. 10 Pre­to hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja po­viem, čo viem! 11 Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, do­kiaľ nevyzkúmate slov. 12 A bed­livo som vás po­zoroval, a hľa, nie je toho, kto by po­kar­hal Joba, kto by z vás od­povedal na jeho reči. 13 Aby ste ne­povedali: Našli sme múd­rosť: Sil­ný Bôh ho bude stíhať, nie človek! 14 Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu ne­od­poviem vašimi slovami. 15 Zľak­li sa; ne­od­povedajú viacej; pošly im slová. 16 A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, ne­od­povedajú viacej? 17 Od­poviem i ja svoj diel; po­viem i ja to, čo viem. 18 Lebo som pl­ný slov; soviera ma duch môj­ho lona. 19 Hľa, moja hruď je ako víno, k­toré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa roz­puk­núť. 20 Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; ot­vorím svoje rty a budem od­povedať. 21 Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem po­chlebovať človekovi. 22 Lebo ne­viem po­chlebovať. Rých­le by ma vy­chvátil ten, ktorý ma učinil!