Roháček › Jób › 15

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Elifaz karhá Joba, že hovorí proti svätému Bohu.1 Na to od­povedal Elifaz Téman­ský a riekol: 2 Či azda múd­ry bude od­povedať známosťou vzduchu a na­pl­ní svoje vnút­ro východ­ným vet­rom 3 kar­hajúc slovom, ktoré ne­pros­peje, alebo rečami, ktorými ne­osoží? 4 K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred sil­ným Bohom. 5 Lebo tvoja ne­právosť učí tvoje ús­ta, a zvolil si jazyk chyt­rákov. 6 Od­sudzujú ťa tvoje vlast­né ús­ta a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe. 7 Či si sa ty pr­vý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy? 8 Či si azda počúval v taj­nej rade Božej alebo si str­hol múd­rosť na seba? 9 Čo vieš, čoho by sme my ne­vedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás? 10 I šedivý i starec je medzi na­mi, čo do veku, starší ako tvoj otec. 11 Či sú ti málo po­tešenia sil­ného Boha alebo jeho slovo, k­torým tak nežne hovorí s tebou? 12 Čo ťa unies­lo tvoje srd­ce, a prečo tak pozerajú tvoje oči, 13 že ob­raciaš svoj­ho ducha proti sil­nému Bohu a vy­vodíš také reči zo svojich úst? 14 Čo je smr­teľný človek, aby bol čis­tý, a aby bol spraved­livý ten, kto sa narodil zo ženy? 15 Hľa, ne­verí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čis­té v jeho očiach! 16 A čo po­tom ohav­ný a zkazený, človek, ktorý pije ne­právosť ako vodu. Tresty bezbožníka.17 Po­viem ti, počuj ma! A nech poroz­právam to, čo som videl, 18 to, čo po­vedali múd­ri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich ot­cov. 19 Im samým bola daná zem, ani ne­prešiel cez nich cudzí. 20 Po všet­ky svoje dni sa trápi bez­božník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrut­níka. 21 Hlas strachov za­vznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prij­de na neho zhub­ca. 22 Ne­verí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vy­hliad­nutý pre meč. 23 Túla sa za chlebom s­tarajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pri­pravený deň tmy. 24 Desia ho súženie a úz­kosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja. 25 Lebo vztiahol svoju ruku proti sil­nému Bohu a po­stavil sa spur­ne proti Všemohúcemu. 26 Po­behol proti nemu ­tvr­dou šijou, hus­tým hr­bov svojich štítov. 27 Lebo po­kryl svoju tvár svojím tukom a na­bral sad­la na slabiny. 28 A býval v zkazených mes­tách, v domoch, v ktorých ne­mali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov. 29 Nez­bohat­ne, ani ne­ob­stojí jeho imanie, ani sa ťar­chou nebude kloniť ich nadobud­nutý majetok k zemi. 30 Ne­uh­ne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst. 31 Nech ne­verí v már­nosť, blúdi; lebo már­nosť, bude to, čo do­stane do zámeny. 32 Ešte ani nebude jeho deň, a spl­ní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať. 33 Zmarí jako vinič svoj nedoz­relok; svrh­ne svoj kvet ako oliva. 34 Lebo shromaždenie po­kryt­ca zjalovie, a oheň spáli stány ú­plat­ného daru. 35 Tehot­nejú trápením a rodia ne­právosť, a ich lono pri­pravuje lesť.