RoháčekJób29

Jób

Job si žiada návrat svojich minulých dní, ktoré tu opisuje.1 A Job po­kračoval vo svojej um­nej reči a riekol: 2 Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma s­trážiac chránil Bôh! 3 Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svet­le vo tme! 4 Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola taj­ná rada Božia nad mojím stánom; 5 kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlap­ci; 6 kým sa moje kroky kúpaly v mas­le, a skala vy­lievala u mňa po­toky oleja; 7 keď som vy­chádzaval do brány, hore do mes­ta, a na ulici po­stavovával svoje sedište! 8 Keď ma videli mláden­ci, skrývali sa a star­ci po­vs­távali a stáli. 9 Kniežatá zdŕžaly slovami a klád­li ruku na svoje ús­ta; 10 hlas voj­vodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďas­no. 11 Keď počulo o mne ucho, blaho­slavilo ma, a keď ma videlo oko, pri­sviedčalo mi. 12 Lebo som vy­tr­hoval bied­neho, volajúceho o po­moc, i sirotu i toho, kto ne­mal po­moc­níka. 13 Požeh­nanie hynúceho pri­chádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srd­ce vdovy. 14 Ob­liekal som sa v spraved­livosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako tur­ban bol môj súd. 15 Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja. 16 Býval som ot­com chudob­ným a pravotu, ktorej som ne­znal, som pre­zkúmal. 17 Krúšieval som črenové zuby nešľachet­níka a vy­rážal som lúpež z jeho zubov. 18 A po­vedal som: Zo­mriem vo svojom hniez­de a rozm­nožím s­voje dni, že ich bude jako pies­ku. 19 Môj koreň bude mať otvorený p­rí­stup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vet­vi. 20 Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude ob­novovať v mojej ruke. 21 Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu. 22 Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč p­ríjem­ne pršala na nich; 23 očakávali na mňa jako na dážď a ot­várali svoje ús­ta jako proti jarnému dažďu. 24 Smial som sa na nich žar­tujúc, neverili a nedali pad­núť svet­lu mojej tvári. 25 Volil som ich ces­tu a sedel som ako hlava a pre­býval som ako kráľ vo voj­sku, jako ten, kto teší za­rmútených.

RoháčekJób29