Roháček › Jób › 36

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Bôh je svrchovane mocný, spravedlivým a kajúcnym pomáha, bezbožných tresce. Elíhu napomína Joba.1 A ešte pokračoval Elíhu a riekol: 2 Počkaj trochu na mňa, a po­viem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha. 3 Vy­nesiem svoju známosť zďaleka a svoj­mu tvor­covi vzdám spraved­livosť. 4 Lebo is­tot­ne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou. 5 Hľa, sil­ný Bôh je svr­chovane moc­ný a nezamieta, svr­chovane moc­ný a premúdreho srd­ca. 6 Nebude ud­ržovať pri živote bez­božníka, ale dá súd bied­nych. 7 Ne­od­vráti svojich očí od spraved­livého, ale ich po­sadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú po­výšení. 8 A jest­li sú poviazaní reťazami a lapení sú do po­v­razov trápenia, 9 vtedy im oznamuje ich skutok a ich pre­stúpenia, že sa po­z­dvih­li p­roti nemu. 10 A od­haľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa na­vrátili od ne­právos­ti. 11 Ak po­slúch­nu a budú mu slúžiť, zt­rávia svoje dni v dob­rom a svoje roky v roz­koši. 12 Ale ak ne­pos­lúch­nu, nadídu na meč a zo­mrú v ne­vedomos­ti. 13 Ale ľudia pokryteckého srd­ca ukladajú hnev; ne­volajú o po­moc, keď ich viaže. 14 Ich duša zomiera v mlados­ti a ich život medzi smil­ník­mi. 15 Vy­tr­huje strápeného v jeho trápení a v ties­ni od­haľuje ich ucho. 16 A tak by is­tot­ne vy­vábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úz­kos­ti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by pl­né tuku. 17 Ale ty si pl­ný pravoty bez­božného; pravota a súd ťa držia na nohách. 18 Lebo nech ťa ne­zvedie prch­livosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa ne­odk­loní množs­tvo výkup­ného. 19 Či ti tvoj krik po­môže z úz­kos­ti alebo i všet­ko na­pätie sily? 20 Nedych­ti po noci, aby boly vy­r­vané národy so svoj­ho mies­ta. 21 Chráň sa, aby si ne­ob­rátil s­vojej tvári k már­nos­ti! Lebo to volíš radšej ako strádať. Velebné vládnutie Božie v prírode.22 Hľa, sil­ný Bôh vlád­ne veleb­ne vo svojej sile! Kto je jemu podob­ný učiteľ? 23 Kto mu naložil jeho ces­tu? Alebo kto po­vie: Robíš ne­právosť? 24 Pamätaj, aby si vy­vyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia. 25 Všet­ci ľudia ho vidia; smr­teľný človek sa díva naň zďaleka. 26 Hľa, sil­ný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vy­stih­núť. 27 Lebo vy­vodí kvap­ky vody; pršia ako dážď, podľa d­ruhu jeho mh­ly, 28 ktorými tečú i naj­vyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí. 29 Áno, či po­tom porozumie voľak­to rozpätiu ob­lakov, hr­motu jeho stánu? 30 Hľa, rozp­res­tiera nad sebou svoje svet­lo a po­krýva korene mora. 31 Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva po­kr­mu hoj­nosť. 32 S­voje ruky po­krýva svet­lom ­hromu a velí mu, aby uderil do cieľa. 33 Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!