Roháček › Jób › 39

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Kamzík, divý osol, jednorožec a pštros.1 Či vieš čas rodenia kam­zíkov? Po­zoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia? 2 Či počítaš mesiace, k­toré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu, 3 kedy sa sk­láňajú, rodia svoje mláďatá, od­vr­hujú svoje boles­ti? 4 Ich mladé sil­nejú; ras­tú na poli; vy­j­dú a viacej sa ne­vrátia. 5 Kto pus­til divého osla na slobodu, a sväz­ky toho divocha kto roz­viazal? 6 Ktorému som dal pus­tinu za jeho dom a za jeho príbyt­ky slanú zem? 7 Smeje sa lomozu mes­ta; nečuje po­vy­ku po­honiča. 8 To, čo naj­de na vr­choch, je jeho pašou, a vy­hľadáva všet­ko, čo je zelené. 9 Či ti bude chcieť slúžiť jed­norožec? Či bude nocovať pri tvojich jas­liach? 10 Či pri­priah­neš jed­norožca k bráz­de jeho po­v­razom? Či bude za tebou brániť údolia? 11 Či sa spoľah­neš na neho pre­to, že má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu? 12 Či mu budeš veriť, že svezie tvoje semeno a sprace tvoje hum­no? 13 Krýd­lo pšt­rosov plesá. A is­tot­ne to nie je peruť ľútost­ného bociana ani perie! 14 Pre­tože zanechá zemi svoje vaj­cia a liah­nuc hreje ich na prachu 15 a za­búda, že ich môže roz­pučiť noha, alebo že ich môže zašliapať poľná zver. 16 Tvr­de za­ob­chodí so svojimi mláďatami, jako keby neboly jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, ne­strachuje sa o ňu. 17 Pre­tože mu Bôh dal za­bud­núť na múdrosť ani mu nedal podielu na roz­um­nos­ti. 18 V taký čas, keď za­trepoce k­rýd­lami na výšine, vy­smeje sa koňovi i jeho jazd­covi. Kôň, jastrab a orol.19 Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou? 20 Či spôsobíš, že bude skákať sťa kobyl­ka? Jeho nád­her­ný fr­kot je strašný. 21 Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo s­vojej sile; ide von v ús­trety zbrani. 22 Smeje sa strachu ani sa neľaká ani ne­us­túpi pred mečom, 23 hoci nad ním chreští túl, lesk­lá kopija a pika; 24 s hr­motom a s búr­livým hnevom hl­tá zem ani ne­pos­tojí s po­kojom, lebo za­vznel zvuk trúby. 25 Kedykoľvek zat­rúbi trúba, za­rehoce, a zďaleka začuchá boj, hr­mot kniežat a krik. 26 Či je to z tvoj­ho roz­umu, že lieta jas­trab, rozo­strie svoje krýd­la oproti juhu? 27 Či na tvoj roz­kaz vznáša sa orol a že na vy­sokom mies­te kladie svoje hniez­do? 28 Pre­býva na skale a hniez­di na výčnel­ku skaly, a to jako na hrade. 29 Od­tiaľ pát­ra po žrád­le; jeho oči hľadia naďaleko. 30 A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on.