Roháček › Jób › 10

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job nechápe, že Bôh môže dopustiť súženie aj na spravedlivého.1 Moja duša si ošk­liví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v hor­kos­ti svojej duše. 2 Po­viem Bohu: Ne­od­sudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš? 3 Či ti je to dob­ré, že utis­kuješ, že opo­vr­huješ prác­nym dielom svojich rúk a svietiš na radu bez­božných? 4 Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smr­teľný človek? 5 Či sú tvoje dni jako dni smr­teľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža, 6 že vy­hľadávaš moju ne­právosť a pýtaš sa na môj hriech? 7 Na­priek tomu, že vieš, že nie som bez­božný, a že nieto ni­koho, kto by vy­trh­nul z tvojej ruky. 8 Tvoje ruky ma sfor­movaly a učinily ma celého do­okola, a teraz ma po­hl­cuješ! 9 Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase na­vrátiš do prachu! 10 Či si ma ne­slial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr? 11 Pri­odial si ma kožou a mäsom a po­s­pletal si ma kosťami a žilami. 12 Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starost­livý do­zor os­tríhal môj­ho ducha. 13 Ale toto si skryl vo svojom srd­ci; viem, že je to u teba: 14 ak zhreším, spozoruješ ma, a ne­op­ros­tíš ma mojej ne­právos­ti. 15 Keby som spáchal bez­božnosť, beda mi, a jest­li som spraved­livý, ne­po­z­dvih­nem svojej hlavy, sýty po­tupy a vidiac svoje trápenie. 16 A keď sa po­z­dvih­ne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš pred­iv­ne so mnou za­ob­chodiť; 17 ob­novíš svojich sved­kov proti mne a rozm­nožíš u mňa svoju ne­voľu; vyšleš čatu za čatou, a voj­sko bude u mňa. 18 Prečo si ma tedy vy­viedol zo života mat­ky? Bol by som zo­mrel, a nebolo by ma uvidelo oko; 19 bol by som, ako keby ma nebolo ni­kdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu. Job žiada o úľavu.20 Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už pre­stane; nech od­vráti odo mňa s­voj po­zor, aby som sa po­veselil trochu, 21 prv ako poj­dem, a viacej sa ne­vrátim, do zeme tmy a tône smr­ti, 22 do zeme hus­tej tmy jako mrak tône smr­ti, k­de nieto nijakého poriad­ku, ta, k­de je svetlosť ako mrak.