Roháček › Jób › 27

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job bráni svoju nevinnosť; bezbožných čaká záhuba; spravedlivý má nádej.1 A Job po­kračoval vo svojej um­nej reči a riekol: 2 Ako že žije sil­ný Bôh, k­torý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou na­pl­nil moju dušu, 3 že tak is­te, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich no­z­drách, 4 nebudú moje rty hovoriť ne­právos­ti, ani môj jazyk nebude vravieť ľs­ti. 5 To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spraved­livých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezom­riem, nedám od­strániť od seba svoju ne­vinu. 6 Držím sa svojej spraved­livos­ti ani sa jej ne­pus­tím. Moje srd­ce nebude po­tupovať nik­torý z mojich dní. 7 Nech je môj ne­priateľ ako bez­božník a ten, kto po­vs­táva proti mne, jako nešľachet­ník. 8 Lebo jakáže je nádej po­kryt­ca, keď vy­diera, keď vy­tiah­ne Bôh jeho dušu? 9 Či počuje sil­ný Bôh jeho krik, keď prij­de na neho úz­kosť? 10 Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času? 11 Budem vás vy­učovať o ruke sil­ného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím. 12 Hľa, vy všet­ci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť? 13 To je podiel bez­božného človeka u sil­ného Boha a dedičs­tvo ukrut­níkov, k­toré vezmú od Všemohúceho. 14 Jest­li sa aj rozmnožia jeho synovia, rozm­nožia sa pod meč, a jeho po­tom­ci sa ne­na­sýtia chleba. 15 Jeho po­zos­talí, k­torí unikli, po­chovaní budú sm­rťou, a jeho vdovy nebudú plakať. 16 Keby na­hromadil strieb­ra jako prachu a na­hotovil šiat ako blata, 17 na­hotoví, ale spraved­livý ob­lečie, a čo do strieb­ra, podelí ne­vin­ný. 18 Vy­staví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik. 19 Ľah­ne bohatý, a nič nie je od­pratané; ot­vorí svoje oči, a niet ho! 20 Hrôza ho za­chváti jako voda; víchor ho ukrad­ne vnoci. 21 Vy­chytí ho východ­ný vietor, a poj­de, a urve ho jako vích­rica z jeho mies­ta. 22 Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť. 23 Tlies­kať budú nad ním svojimi rukami a po­tup­ne budú pís­kať na neho z jeho mies­ta.