RoháčekJób2

Jób

Job, ranený na tele, karhá svoju ženu.1 A zase sa stalo jed­ného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa po­stavili pred Hos­podinom, že prišiel medzi nimi aj Satan, aby sa po­stavil pred Hos­podinom. 2 A Hos­podin riekol Satanovi: Od­kiaľ ideš? A Satan od­povedal Hos­podinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a pre­chádzal som sa po nej. 3 A zase riekol Hos­podin Satanovi: Či si si všim­nul môj­ho služob­níka Joba, že nie je jemu rov­ného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spraved­livého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého, ktorý sa ešte vždy drží svojej bez­úhon­nos­ti, hoci si ma popudil proti ne­mu, aby som ho po­hl­til bez príčiny. 4 Na to od­povedal Satan Hos­podinovi a riekol: Kožu za kožu a všet­ko, čo má človek, dá za svoj život. 5 Ale nože vy­stri svoju ruku a dot­kni sa jeho kos­ti a jeho tela, či ti nebude zlorečiť do tvári! 6 Vtedy riekol Hos­podin Satanovi: Hľa, je v tvojej ruke, len za­chovaj jeho život! 7 A keď vy­šiel Satan zp­red tvári Hos­podinovej, ranil Joba zlým vredom od spod­ku jeho nohy až po jeho temeno, 8 takže si vzal črep, aby sa ním šk­riabal, sediac pro­stred popola. 9 A jeho žena mu riek­la: Či sa ešte držíš svojej bez­úhony? Zloreč Bohu a zo­mri! 10 Na to jej po­vedal: Hovoríš, ako hovorieva nie­ktorá z bláz­nivých. Či azda len dob­ré budeme brať od Boha a zlého nebudeme brať? V tom vo všet­kom ne­zhrešil Job svojimi rtami. Traja priatelia Jobovi prišli.11 Keď po­tom počuli traja priatelia Jobovi o všet­kom tom zlom, ktoré prišlo na neho, prišli každý zo svoj­ho mies­ta: Elifaz Téman­ský, Bil­dad Šuchs­ký a Cófar Na­amat­ský a uradili sa spoločne, že prij­dú poľutovať ho a po­tešiť. 12 A keď po­z­dvih­li svoje oči zďaleka, ne­poz­nali ho. Po­tom po­z­dvih­li svoj hlas a plakali a roz­trh­núc každý svoj plášť sypali prach na svoje hlavy ­vr­hajúc ho k nebu. 13 A sedeli s ním na zemi sedem dní a sedem nocí, a ni­kto ne­prehovoril k nemu ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veliká.

RoháčekJób2