Roháček › Jób › 8

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Bildad: Bôh vraj nekára spravedlivého, a že Job musí byť bezbožný.1 Vtedy od­povedal Bil­dad Šuchs­ký a riekol: 2 Do­kedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor? 3 Či azda sil­ný Bôh pre­vráti súd, alebo či Všemohúci pre­vráti spraved­livosť? 4 Ak zhrešili tvoji synovia proti ne­mu, nuž za­hnal ich v ruke ich pre­stúpenia. 5 Keby si ty na­ozaj hľadal sil­ného Boha a po­kor­ne volal ku Všemohúcemu, 6 keby si bol čis­tý a spraved­livý, do­is­ta by sa teraz zo­budil za teba a po­koj­ným by učinil príbytok tvojej spraved­livos­ti. 7 A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatr­ný, tvoj koniec by vzrás­tol veľmi. 8 Lebo nože sa spýtaj driev­neho po­kolenia a uváž, čo vy­zkúmali ich ot­covia. - 9 Lebo my sami sme jako od včera a ne­vieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň - 10 Či ťa azda oni nenau­čia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svoj­ho srd­ca? 11 Či poras­tie trs­tina bez bah­na? Či vy­ras­tie rákos bez vody? 12 Ešte je vo svojom kvete, ne­vy­trh­li ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva. 13 Také sú stez­ky všet­kých tých, ktorí za­búdajú na sil­ného Boha, a nádeja po­kryt­ca za­hynie, 14 ktorého dôvera sa od­reže, a jeho nádej bude jako dom pavúka. 15 Spoľah­ne sa na svoj dom, ale ne­ob­stojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí. 16 Má i vlahu pred sln­kom, a jeho výhonok vy­niká nad jeho za­hradu; 17 na hŕbe s­kál sú po­za­pletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia. 18 Ale ak ho po­hl­tia z jeho mies­ta, vtedy ho za­prie a po­vie: Nevidelo som ťa. 19 Hľa, to je radosť jeho ces­ty, a z prachu vy­ras­tajú iní. - 20 Hľa, sil­ný Bôh neza­vrh­ne bez­úhon­ného ani ne­uchopí za ruku zlost­níkov, 21 za­tým však naplní tvoje ús­ta smiechom a tvoje rty radost­ným po­krikovaním. 22 Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa han­bou, a stánu bez­božných ľudí nebude.