Roháček › Jób › 23

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job by chcel predložiť Bohu svoju vec. No, desí sa jeho tvári.1 A Job od­povedal a riekol: 2 Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel s­trádania je ťažší nad moje vzdychanie. 3 Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho pre­stol. 4 Pred­ložil by som pred neho súd a svoje ús­ta by som na­pl­nil dôkaz­mi. 5 Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi od­povedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol. 6 Či by sa pravotil so mnou vo s­vojej veľkej sile? Nie to, ale by ma po­zor­ne vy­počul. 7 Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som unik­nul svoj­mu sud­covi. 8 Ale hľa, keď poj­dem na­pred, neni ho, a keď nazad, ne­spozorujem ho. 9 naľavo, ak robí niečo, ne­uvidím ho; ak za­hne na­pravo, ne­uz­riem ho. 10 Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vy­j­dem ako zlato. 11 Moja noha sa držala jeho kroku; os­tríhal som jeho ces­tu a ne­od­chýlil som sa 12 ani som ne­uh­nul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel po­kr­mu som schoval reči jeho úst. 13 Ale keď on ­tr­vá na jed­nom, ktože ho od­vráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní. 14 A istotne vy­koná i to, čo ustanovil o mne. A podob­ných vecí je mnoho pri ňom. 15 Pre­to sa desím jeho tvári, keď pre­mýšľam o tom, strachujem sa pred ním. 16 A sil­ný Bôh zmalát­nil moje srd­ce, a Všemohúci ma predesil. 17 Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.