Roháček › Jób › 26

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job majstrovsky zamieta reči Bildadove. Opisuje múdrosť a moc Božiu.1 Zase odpovedal Job a riekol: 2 Čo si po­mohol tomu, kto ne­má sily? Jako si za­chránil rameno, ktoré ne­má vlády? 3 Čo si poradil tomu, kto ne­má múd­ros­ti? A dal si hoj­ne po­znať pravú pod­statu vecí! 4 Komu si zves­toval slová? A čí dych to vy­šiel z teba? 5 Duchovia mŕt­vych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia. 6 P­riepasť šeola je na­há pred ním, a nieto pri­krytia abad­donu. 7 Rozťahuje sever nad prázd­nom; za­vesil zem na ničom. 8 Za­väzuje vody do svojich ob­lakov, a neroz­trh­ne sa ob­lak pod nimi. 9 Drží u­krytú tvár s­voj­ho trónu; rozťahuje nad ním svoj ob­lak; 10 ustanovil medze na po­vr­chu vody do kruhu až po­tiaľ, kde končí svet­lo so tmou. 11 Stĺpy nebies sa trasú a tr­nú od jeho že­hrania. 12 Svojou silou búri more a svojím umom dr­tí Rahaba. 13 Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka pre­bod­ne dl­hého hada. 14 Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hr­din­skej sily kto porozumie?!