Roháček › 2. Kronická › 20

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Vojna proti Jozafatovi.1 A po­tom sa stalo, že prišli synovia Moábovi a synovia Am­monovi a s nimi iní z Am­monov­cov proti Jozafatovi do voj­ny. 2 Vtedy prišli pos­lovia a oznámili Jozafatovi a riek­li: Prišlo proti tebe veľké množs­tvo zo zámoria, zo Sýrie, a hľa, sú v Chacecon-támare, ktoré je En-gedi. Modlitba Jozafatova.3 A Jozafat sa bál a ob­rátil svoju tvár hľadať Hos­podina a vy­hlásil pôst na celé Jud­sko. 4 Vtedy sa shromaždili synovia Júdu, aby hľadali pomoc od Hos­podina, a prišli aj zo všet­kých miest Júdových hľadať Hos­podina. 5 A Jozafat sa po­stavil v shromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hos­podinovom, pred novým dvorom, 6 a riekol: Hos­podine, Bože našich ot­cov, či nie si ty Bohom na nebi? A veď ty panuješ nado všet­kými kráľov­stvami národov, a v tvojej ruke je sila a udat­nosť, a nieto ni­koho, kto by sa mohol postaviť proti tebe! 7 Či si ty az­da, náš Bože, ne­vyh­nal obyvateľov tej­to zeme zp­red svoj­ho ľudu Iz­raela? A dal si ju semenu Ab­raháma, svoj­ho milovaného priateľa, na veky. 8 A bývali v nej a vy­stavili ti v nej svätyňu, tvoj­mu menu, po­vediac: 9 Keby prišlo na nás zlé, meč súdu, mor a hlad, a keby sme sa po­stavili pred tým­to domom a pred tebou, pre­tože je tvoje meno v tom­to dome, a keby sme kričali k tebe zo svojej úz­kos­ti, vy­slyšíš a za­chrániš. 10 A teraz hľa, synovia Am­monovi a Moábovi a vrch Seir, cez ktorých prej­sť si nedal Iz­raelovi, keď boli prišli z Egypt­skej zeme, ale uhnuli od nich a neza­hladili ich, 11 nuž hľa, oni sa nám od­plácajú tým, že prišli, aby nás vy­hnali z tvoj­ho dedičs­tva, ktoré si nám dal večite. 12 Náš Bože, či nebudeš súdiť nad nimi? Lebo v nás nie je sily, aby sme ob­stáli pred tým­to veľkým množs­tvom, ktoré prišlo na nás, ani my ne­vieme, čo by sme mali robiť, ale jedine na teba hľadia naše oči.- 13 A všet­ci synovia Júdovi stáli pred Hos­podinom, aj ich drob­né deti, ich ženy a ich synovia. 14 Vtedy prišiel na Jachaziela, syna Za­chariáša, syna Benai­áša, syna Jehiela, syna Mat­taniáša, Levitu zo synov Azafových, Duch Hos­podinov pro­stred shromaždenia, 15 a riekol: Po­zoruj­te, všetok Júda a obyvatelia Jeruzalema, i ty kráľu Jozafate! Tak­to vám hovorí Hos­podin: Neboj­te sa vy ani sa ne­strachuj­te pred tým velikým množs­tvom, lebo nie vám je boj, ale Bohu. 16 Zaj­tra sídite na nich. Hľa, poj­dú hore stráňou Cíc, a naj­dete ich na kon­ci údolia pred púšťou Jeruel. 17 Nebude to vašou vecou bojovať v tom­to boji. Po­stav­te sa, stoj­te a vidz­te spasenie Hos­podinovo, k­torý je s vami, Júda a Jeruzalem. Neboj­te sa ani sa ne­strachuj­te! Zaj­tra vy­j­dite proti nim, a Hos­podin bude s vami. 18 A Jozafat sa sklonil tvárou k zemi, a všetok Júda i obyvatelia Jeruzalema pad­li pred Hos­podinom klaňajúc sa Hos­podinovi. 19 Po­tom vstali Levitovia zo synov Kehátov­cov a zo synov Kórachov­cov, aby chválili Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, velikým hlasom, náram­ne. Porážka nepriateľov. Dobrorečenie nad veľkou korisťou.20 A tak vstali skoro ráno a vy­šli na púšť Tekoa. A keď vy­chádzali, Jozafat stál a po­vedal: Počuj­te ma, Júda a obyvatelia Jeruzalema! Ver­te v Hos­podina, svoj­ho Boha, a stoj­te ver­ne; ver­te v jeho prorokov a konaj­te šťast­ne! 21 A keď sa poradil s ľudom, po­stavil spevákov Hos­podinovi, a to aby chválili okrasu svätos­ti idúc pred ozb­rojen­cami a aby hovorili: Oslavuj­te Hos­podina, lebo jeho milosť ­tr­vá na veky! 22 A v tom čase, keď začali plesať a chváliť, dal Hos­podin ú­klad­níkov na synov Am­monových a Moábových a na obyvateľov vrchu Seira, ktorí boli prišli proti Júdovi, a boli porazení. 23 Lebo sa po­stavili synovia Am­monovi a Moábovi proti obyvateľom vr­chu Seira, aby ich oddali ú­pl­nej záhube a aby ich zahladili. A keď do­končili proti obyvateľom Seira, po­máhali druh proti druhovi za­hladiť. 24 Medzi­tým prišiel Júda na výhľadis­ko na púšť a ob­rátiac sa po­zreli na množs­tvo. A hľa, videli, že sú mŕt­volami, ležiacimi na zemi, a že ani nebolo toho, kto by bol ušiel. 25 Vtedy prišiel Jozafat a jeho ľud po­brať ich korisť a našli jej u nich množs­tvo i majet­ku i k­lenotov u mŕtvol i vzác­neho náradia, a na­brali si koris­ti každý toľko, že to až ne­moh­li uniesť. A tri dni brali korisť, lebo jej bolo mnoho. 26 Po­tom štvr­tého dňa sa shromaždili do doliny Berácha, lebo tam dob­rorečili Hos­podinovi. Pre­to na­zvali meno toho mies­ta Emek-berácha, a tak sa volá až do tohoto dňa. 27 A vrátili sa všet­ci mužovia Júdovi aj mužovia Jeruzalema i Jozafat na ich čele, aby sa na­vrátili do Jeruzalema s radosťou, lebo im dal Hos­podin radosť z porážky ich ne­priateľov. 28 A prišli do Jeruzalema s har­fami, citarami a s trúbami do domu Hos­podinov­ho. 29 A strach Boží prišiel na všet­ky kráľov­stvá tých zemí, keď počuli, že Hos­podin bojoval proti ne­priateľom Iz­raelovým. 30 A kráľov­stvo Jozafatovo malo po­koj, a jeho Bôh mu dal od­počinutia zo všet­kých strán. Kraľovanie Jozafatovo. Spolčenie sa s bezbožným Achaziášom.31 A Jozafat kraľoval nad Júdom. Trid­saťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvad­saťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Azuba, a bola dcérou Šil­chiho. 32 Chodil po ces­te svoj­ho otca Azu ani ne­uhol od nej robiac to, čo je spraved­livé v očiach Hos­podinových. 33 Avšak výšiny neboly uhly, lebo ľud ešte nebol ustavil svoj­ho srd­ca k Bohu svojich ot­cov. 34 A os­tat­né deje Jozafatove, pr­vé i po­sled­né, tie hľa, sú na­písané v dejinách Jehu-va, syna Chananiho, čo bolo vnesené do knihy kráľov Iz­raelových. 35 Po­tom sa spolčil Jozafat, jud­ský kráľ, s Achaziášom, iz­rael­ským kráľom, ktorý páchal bez­božnosť. 36 Spolčil sa s ním pre­to, aby narobil lodí, k­toré maly ísť do Taršíša. A narobili lodí v Ec­jon-gábere. 37 Vtedy prorokoval Eliézer, syn Do­davahú-va z Maréše, proti Jozafatovi po­vediac: Za to, že si sa spolčil s Achaziášom, Hos­podin roz­borí tvoje práce. Aj stros­kotaly lode a ne­moh­ly ísť do Taršíša.