Roháček › 2. Kronická › 1

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Šalamún obetuje v Gibeone, kde sa mu zjaví Hospodin.1 A Šalamún, syn Dávidov, sa po­sil­nil nad svojím kráľov­stvom, a Hos­podin, jeho Bôh, bol s ním a zveličil ho vy­soko. 2 A v­tedy riekol Šalamún celému Iz­raelovi, veliteľom tisícov a stov a sud­com a všet­kým kniežatám celého Iz­raela, hlavám ot­cov, aby išli do Gibeona. 3 A tak išli, Šalamún i celé shromaždenie s ním, na výšinu, ktorá bola v Gibe­one; lebo tam bol stán shromaždenia Božieho, ktorý bol učinil Mojžiš, služob­ník Hos­podinov, na púšti. 4 Ale truh­lu Božiu bol do­pravil Dávid z Kir­jat-jearima hore na miesto, ktoré jej bol pri­pravil, on Dávid, lebo jej bol roz­tiahol stán v Jeruzaleme. 5 Avšak medený ol­tár, ktorý bol urobil Becaleel, syn Úriho, syna Húrov­ho, bol tam pred príbyt­kom Hos­podinovým. A Šalamún ho vy­hľadával i shromaždenie. 6 A Šalamún tam obetoval pred Hos­podinom na medenom ol­tári, ktorý pat­ril stánu shromaždenia, a obetoval na ňom tisíc zápal­ných obetí. 7 Tej noci sa ukázal Bôh Šalamúnovi a riekol mu: Žiadaj si, čo ti mám dať! 8 Na to po­vedal Šalamún Bohu: Ty si učinil Dávidovi, môj­mu ot­covi, veľkú milosť a tiež i mňa si učinil kráľom na­mies­to neho. 9 Teraz tedy, Hos­podine, Bože, nech stojí ver­ne tvoje slovo u Dávida, môj­ho ot­ca, lebo ty si ma učinil kráľom nad ľudom, ktorého je tak mnoho, jako je prachu na zemi. 10 P­reto teraz mi daj múd­rosť a vedomosť, aby som vedel vychádzať pred tým­to ľudom a vchádzať, lebo ktože by mohol súdiť ten­to tvoj ľud, tak veliký?! 11 Vtedy riekol Bôh Šalamúnovi: Pre­to, že to bolo v tvojom srd­ci, a že si nežiadal bohat­stva po­kladov ani slávy ani duše tých, ktorí ťa nenávidia, ani si nežiadal dl­hého veku, ale že si si žiadal múd­rosť a vedomosť, aby si mohol súdiť môj ľud, nad ktorým som ťa učinil kráľom, 12 nuž daná ti je múd­rosť a vedomosť, k čomu ti dám ešte i bohat­stvo i po­klady i slávu, jako toho nemali kráľovia, ktorí boli pred tebou, ani nebude mať ni­ktorý tak m­noho po tebe. 13 Po­tom prišiel Šalamún zo svojej ces­ty na výšinu, ktorá bola v Gibe­one, zp­red stánu shromaždenia do Jeruzalema a kraľoval nad Iz­raelom. Bohatstvo Šalamúnovo.14 A Šalamún na­s­hromaždil vozov a jazd­cov, takže mal tisíc štyris­to vozov a dvanásť tisíc jazd­cov, a umies­til ich v mes­tách vozov a u kráľa v Jeruzaleme. 15 A kráľ na­hromadil strieb­ra a zlata v Jeruzaleme jako kamenia a ced­rového dreva na­hromadil ako sykomôr, ktorých ras­tie na rovine množs­tvo. 16 Kone do­vádzali Šalamúnovi z Egyp­ta, a hromada kup­cov kráľových brala od­tiaľ hromadu koní za peniaze. 17 A tak pri­vážali hore a vy­vážali z Egyp­ta voz za šesťs­to šek­lov striebra a koňa za stopäťdesiat a tak vodili od­tiaľ svojou rukou, jako sprostredkovatelia, pre všet­kých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.