Roháček2. Kronická9

2. Kronická

Kráľovná zo Šeby.1 A kráľov­ná zo Šeby počula po­vesť o Šalamúnovi a prišla, aby zkúsila Šalamúna ťažkými otáz­kami v Jeruzaleme, a prišla s bohat­stvom, veľmi velikým, a to s veľblúdmi, ktoré nies­ly voňavé veci a množs­tvo zlata i drahé kamene. A prij­dúc k Šalamúnovi hovorila s ním o všet­kom, čo mala vo svojom srd­ci. 2 A Šalamún jej dal od­poveď na všet­ky jej slová, ani nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred Šalamúnom, na ktorú by jej nebol dal od­povedi. 3 Vtedy, keď videla kráľov­ná zo Šeby múd­rosť Šalamúnovu i dom, ktorý vy­stavil, 4 a jed­lá jeho stola a sedis­ká jeho služob­níkov a stanovis­ká jeho po­sluhovačov a ich rúcha a jeho po­hár­nikov a ich rúcha a jeho schodište, ktorým chodil hore do domu Hos­podinov­ho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu, 5 a po­vedala kráľovi: Bola to prav­da, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múd­ros­ti, 6 a ne­verila som ich slovám, do­kiaľ som ne­prišla, a do­kiaľ ne­videly moje oči, a hľa, nebola mi po­vedaná ani polovica veľkos­ti tvojej múd­ros­ti; pre­výšil si po­vesť, ktorú som počula. 7 Blaho­slavení tvoji mužovia a blaho­slavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou ustavične a počúvajú tvoju múd­rosť. 8 Nech je požeh­naný Hos­podin, tvoj Bôh, ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na svoj trón za kráľa, Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu; pre­tože tvoj Bôh miluje Iz­raela po­staviac ho tak, aby stál na veky, dal ťa nad nimi za kráľa, aby si činil súd a spraved­livosť.- 9 A dala kráľovi sto dvad­sať hrivien zlata a voňavých vecí veliké množs­tvo i drahých kameňov. Ani nebolo nik­dy viacej dovezené toľko a takých voňavých vecí jako to, čo dala kráľov­ná zo Šeby kráľovi Šalamúnovi. 10 Ale aj služob­níci Chíramovi a služob­níci Šalamúnovi, ktorí do­viez­li zlato z Ofíra, do­viez­li al­gum­mového dreva i drahých kameňov. 11 A kráľ narobil z toho al­gum­mového dreva chodieb do domu Hos­podinov­ho a do domu kráľov­ho a citár a hárf pre spevákov, a nebolo ni­kdy pred­tým vidieť takých vecí v zemi Júdovej. 12 A kráľ Šalamún dal kráľov­nej zo Šeby všet­ko, čo len chcela, čo si žiadala, krome toho, čo bola donies­la ku kráľovi. Po­tom sa ob­rátila a od­išla do svojej zeme, ona i jej služob­níci.- Bohatstvo Šalamúnovo, zlaté štíty, trón a iné. Jeho smrť.13 A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťs­to šesťdesiat šesť hrivien zlata, 14 krome toho, čo prišlo od kup­cov a čo donášali ob­chod­níci, ale i všet­ci kráľovia Arábie i správ­covia zeme donášali Šalamúnovi zlato a strieb­ro. 15 A kráľ Šalamún spravil dve­sto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťs­to šek­lov kovaného zlata dal na jedenkaždý štít. 16 S­pravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tri­sto šek­lov zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich složil v dome lesa Libanona. 17 A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kos­ti a po­kryl ho čis­tým zlatom. 18 Trón mal šesť stupňov i pod­nož zo zlata, ktoré boly pri­chytené k trónu, a operad­lá boly z jed­nej i z druhej strany nad sedis­kom, a dvaja ľvi stáli vedľa operadiel. 19 A dvanásť ľvov tam stálo na šies­tich stupňoch z jed­nej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre ni­ktoré kráľov­stvo. 20 A všet­ky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všet­ky nádoby domu lesa Libanona boly z rýdzeho zlata. Nebolo ničoho zo strieb­ra, lebo strieb­ro nebolo vo dňoch Šalamúnových po­važované za nič; 21 pre­tože kráľove lode chodily do Taršíša so služob­ník­mi Chíramovými; raz za tri roky pri­chádzaly taršíšs­ke lode, ktoré do­vážaly zlato a strieb­ro, slonovu kosť a opice a pávy. 22 A kráľ Šalamún bol väčší od všet­kých kráľov zeme čo do bohat­stva a múd­ros­ti. 23 Pre­to všet­ci kráľovia zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múd­rosť, ktorú dal Bôh do jeho srd­ca. 24 A tí všet­ci donášali každý svoj dar, striebor­né nádoby a zlaté nádoby a rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, čo na ktorý rok prišlo.- 25 A Šalamún mal štyri tisíce stájí pre kone a vozy a dvanásť tisíc jazd­cov, ktorých umies­til v mes­tách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme. 26 Panoval nad všet­kými kráľmi od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egyp­ta. 27 A kráľ na­hromadil strieb­ra v Jeruzaleme jako kamenia a ced­rového dreva na­hromadil ako sykomôr, p­laných fíkov, ktorých je na rovine množs­tvo. 28 A kone do­vádzali Šalamúnovi z Egyp­ta i zo všet­kých zemí. 29 A os­tat­né deje Šalamúnove, pr­vé i po­sled­né, či nie sú na­písané v dejinách proroka Nátana a v proroc­tve Achiáša Šilon­ského a vo videniach vidiaceho Iddu o Jeroboámovi, synovi Nebátovom? 30 A Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým Iz­raelom štyrid­sať rokov. 31 A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi ot­cami, a po­chovali ho v mes­te Dávida, jeho ot­ca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, mies­to neho.