Roháček › 2. Kronická › 18

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Jozafat ide do vojny s Achabom.1 A tedy Jozafat mal veľké bohat­stvo a veľkú slávu. Ale sa spriaz­nil s Achabom. 2 Po­tom po rokoch od­išiel k Achabovi dolu do Samárie. A Achab na­bil pre neho drob­ného dobyt­ka a volov, množs­tvo, i pre ľud, ktorý p­rišiel s ním a na­hováral ho, aby išiel hore proti Rámot-gileáda. 3 A Achab, iz­rael­ský kráľ, po­vedal Jozafatovi, jud­skému kráľovi: Či poj­deš so mnou do Rámot-gileáda? A on mu odpovedal: Ja som ako ty, a môj ľud ako tvoj ľud, a budem s tebou v tom boji. 4 Po­tom riekol Jozafat iz­rael­skému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hos­podinovo. 5 A iz­rael­ský kráľ shromaždil prorokov štyris­to mužov a po­vedal im: Či máme ísť do Rámot-gileáda do voj­ny, a či mám nechať tak? A oni odpovedali: Iď hore, a Bôh ho dá do ruky kráľovej. 6 Ale Jozafat riekol: Či tu už neni proroka Hos­podinov­ho, aby sme sa opýtali toho? 7 Na to po­vedal iz­rael­ský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skr­ze ktorého by bolo možno opýtať sa Hos­podina; ale ja ho nenávidím, lebo mi nik­dy neprorokuje dob­rého, ale vždyc­ky zlé. Je to Micheáš, syn Jim­lu. Avšak Jozafat po­vedal: Nech tak nehovorí kráľ! 8 Vtedy za­volal iz­rael­ský kráľ jed­ného komor­níka a po­vedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jim­lu! 9 Medzi­tým iz­rael­ský kráľ a Jozafat, jud­ský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, od­iati k­ráľov­ským rúchom. A sedeli na voľnom pries­tore pri vchode do brány mes­ta Samárie. A všet­ci tí proroci prorokovali pred nimi. 10 A Cedekiáš, syn Kenaánov, si bol spravil želez­né rohy a po­vedal: Tak­to hovorí Hos­podin: Týmito budeš dr­gať Sýrov, do­kiaľ len im ne­učiníš kon­ca. 11 A všet­ci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot-gileáda a konaj šťast­ne, a Hos­podin dá do ruky kráľovej. 12 A po­sol, ktorý išiel za­volať Micheáša, mu hovoril: Hľa, slová prorokov, ako by jednými ús­ty, p­red­povedajú kráľovi dob­ré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako s­lovo niektorého z nich, a hovor dob­ré. 13 Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hos­podin, že to, čo po­vie môj Bôh, iba to budem hovoriť. 14 Keď po­tom prišiel ku kráľovi, po­vedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot-gileáda do voj­ny, a či mám nechať tak? A on riekol: Iďte hore a konaj­te šťast­ne, a budú daní do vašej ruky. 15 A kráľ mu po­vedal: Koľko ráz ťa mám za­viazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iné ako prav­du v mene Hos­podinovom? 16 Vtedy riekol: Videl som všetok ľud Izraelov rozptýlený po vr­choch ako ov­ce, ktoré ne­majú pas­tiera. A Hos­podin riekol: Títo ne­majú pána; nech sa na­vrátia každý do svoj­ho domu v po­koji. 17 Na to po­vedal iz­rael­ský kráľ Jozafatovi: Či som ti ne­povedal, že mi nebude prorokovať dob­ré, ale iba zlé? 18 A ešte riekol: Pre­to počuj­te slovo Hos­podinovo: Videl som Hos­podina sedieť na jeho tróne, a všet­ko voj­sko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici. 19 A Hos­podin riekol: Kto oklame Achaba, iz­rael­ského kráľa, aby od­išiel hore a padol v Rámot-gileáda? Na to hovoril k­torý čo, jeden hovoril to, a druhý hovoril iné. 20 Vtedy vy­šiel nejaký duch a po­stavil sa pred Hos­podinom a po­vedal: Ja ho oklamem. A Hos­podin mu riekol: Akým spôsobom? 21 A on odpovedal: Vy­j­dem a budem lživým duchom v ús­tach všet­kých jeho prorokov. Na to mu riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vy­j­di a učiň tak! 22 A teraz hľa, Hos­podin dal lživého ducha do úst tých­to tvojich prorokov, a Hos­podin hovoril proti tebe zlé. 23 Vtedy pri­stúpil Cedekiáš, syn Kenaánov a uderil Micheáša na líce a po­vedal: Kde - ktorou ces­tou od­išiel duch Hos­podinov odo mňa, aby hovoril tebe? 24 Na to riekol Micheáš: Hľa, uvidíš toho dňa, keď poj­deš z izby do iz­by, aby si sa skryl. 25 A iz­rael­ský kráľ po­vedal: Poj­mite Micheáša, a za­veďte ho zpät k Amonovi, kniežaťu mes­ta, a k Jo­ašovi, synovi kráľov­mu. 26 A po­viete: Tak­to hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávaj­te mu jesť chlieb súženia a piť vodu súženia, do­kiaľ sa nenav­rátim v po­koji. 27 Ale Micheáš po­vedal: Ak sa ty naozaj na­vrátiš v po­koji, nehovoril Hos­podin skr­ze mňa. A doložil: Počuj­te to, ľudia, všet­ci! Zahynutie Achabovo.28 A tak od­išiel hore iz­rael­ský kráľ i Jozafat, jud­ský kráľ, proti Rámot-gileáda. 29 A iz­rael­ský kráľ po­vedal Jozafatovi: Pre­strojiť sa, a tak ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tedy sa pre­strojil iz­rael­ský kráľ, a tak išli do boja. 30 A sýr­sky kráľ pri­kázal veliteľom nad svojimi voz­mi a riekol: Nebojuj­te ani s malým ani s veľkým, ale iba s iz­rael­ským kráľom samot­ným. 31 A bolo, keď uvideli velitelia nad voz­mi Jozafata, že riek­li: To je iz­rael­ský kráľ! A ob­rátili sa do­okola proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat, a Hos­podin mu po­mohol, a Bôh ich od­vábil od neho. 32 A stalo sa, keď uvideli velitelia nad voz­mi, že to nie je iz­rael­ský kráľ, že sa ob­rátili preč od neho. 33 V tom nejaký muž na­tiahol lučište vo svojej pros­tote a po­strelil iz­rael­ského kráľa tam, kde sa pan­cier spojuje. Pre­to po­vedal voz­kovi: Ob­ráť svoje ruky a vy­vez ma z voj­ska, lebo som ne­moc­ný. 34 A keď sa roz­mohol boj toho dňa, pre­máhal sa izraelský kráľ a stál na voze na­proti Sýrom až do večera a zo­mrel o čase, keď za­pádalo sln­ko.