Roháček2. Kronická32

2. Kronická

Príchod pyšného Senacheriba. Povzbudenie Ezechiáša.1 Po tých­to veciach a po tej­to ver­nos­ti prišiel Senacherib, as­sýr­sky kráľ, a vtrh­núc do Jud­ska položil sa táborom proti ohradeným mes­tám a po­vedal si, že ich prelomí a dobyje pre seba. 2 A keď videl Ezechiáš, že prišiel Senacherib, a že jeho tvár je ob­rátená do boja proti Jeruzalemu, 3 uradil sa so svojimi veliteľmi a so svojimi udat­nými mužmi, že po­zap­chávajú a tak ukryjú vody studieň, ktoré vonku za mes­tom. A po­máhali mu. 4 A shromaždilo sa mnoho ľudu, a po­zap­chávali všet­ky stud­ne a za­tarasili aj po­tok, ktorý sa lial pro­stred­kom zeme po­vediac: Prečo by mali as­sýr­sky kráľovia, keď prij­dú, náj­sť tak mnohé vody?! 5 Pri­tom sa po­sil­nil a vy­stavil celý múr, k­de bol zborený, a vy­stúpil na veže a von­ku vybudoval ešte druhý múr a op­raviac upevnil Mil­lo, mes­to Dávidovo. A narobil množs­tvo striel a malých štítov. 6 A ustanovil vojen­ných veliteľov nad ľudom a shromaždil ich k sebe do ulice mest­skej brány a hovoril k ich srd­cu a riekol: 7 Buďte zmužilí a smelí! Neboj­te sa a nedes­te sa tvári as­sýr­skeho kráľa ani sa nedes­te pred celým tým množs­tvom, ktoré je s ním, lebo s nami je väčší ako s ním. 8 S ním je rameno tela, ale s nami je Hos­podin, náš Bôh, aby nám po­mohol a vy­bojoval naše boje. A ľud sa spoľahol na slová Ezechiáša, jud­ského kráľa. Senacherib sa rúha svätému Bohu.9 Po tom­to po­slal Senacherib, as­sýr­sky kráľ, svojich služob­níkov do Jeruzalema, kým on sám táboril proti Lachišu a celé jeho kráľov­ské pan­stvo s ním, tedy po­slal k Ezechiášovi, jud­skému kráľovi, a k celému Júdovi, ktorý bol shromaždený v Jeruzaleme, po­vediac: 10 tak­to hovorí Senacherib, as­sýr­sky kráľ: Na čože sa to vy nadejete a zo­stávate obľa­hnutí v ohrade, v Jeruzaleme? 11 Či vás to azda ne­na­hovára Ezechiáš, aby vás vydal ta, aby ste po­mreli hladom a smädom, hovoriac: Hos­podin, náš Bôh, nás vy­trh­ne z ruky as­sýr­skeho kráľa? 12 Či azda on sám, Ezechiáš, ne­od­s­tránil jeho výšin a jeho ol­tárov a nepovedal Júdovi a Jeruzalemu: Pred jed­ným ol­tárom sa budete klaňať a na ňom budete kadiť. 13 Či ne­viete, čo som ja urobil a moji ot­covia všet­kým národom zemí? Či azda moh­li bohovia národov tých zemí vy­trh­núť svoju zem z mojej ruky? 14 K­de ktorý to bol medzi všet­kými boh­mi tých národov, ktoré, za­riek­nuté na záhubu, docela za­hubili moji ot­covia, ktorý by bol mohol vy­trh­núť svoj ľud z mojej ruky, že by vás mohol váš Bôh vy­trh­núť z mojej ruky? 15 Pre­to teraz nech vás ne­klame Ezechiáš ani nech vás ne­na­hovára takým činom, ani mu ne­ver­te! Lebo veď ne­mohol ni­ktorý boh ni­ktorého národa alebo kráľov­stva vy­trh­núť svoj ľud z mojej ruky a z ruky mojich ot­cov, a tedy is­tá vec, že ani vaši bohovia ne­vy­trh­nú vás z mojej ruky! 16 A ešte i viac hovorili jeho služob­níci proti Hos­podinovi, Bohu, a proti Ezechiášovi, jeho služob­níkovi. 17 Aj lis­ty písal rúhajúc sa Hos­podinovi, Bohu Iz­raelov­mu, hovoriac v nich proti nemu a vravel: Ako bohovia národov zemí, ktorí ne­vy­trh­li svoj­ho ľudu z mojej ruky, tak ne­vy­trh­ne ani Bôh Ezechiášov svoj­ho ľudu z mojej ruky. 18 A volali veľkým hlasom židov­sky na ľud Jeruzalema, ktorý bol na múre, aby pus­tili na nich strach a predesili ich, aby zau­jali mes­to. 19 A hovorili proti Bohu Jeruzalema, jako hovorili o bohoch národov zeme, o diele rúk človeka. 20 Vtedy sa mod­lil kráľ Ezechiáš a Izai­áš, syn Ámosov, prorok, o to a k­ričiac volali do neba. Porážka Senacheribova a jeho smrť.21 A Hos­podin po­slal an­jela, ktorý za­hladil každého muža udat­ného i voj­vodu i veliteľa vo voj­sku as­sýr­skeho kráľa. A na­vrátil sa s han­bou s­vojej tvári do svojej zeme. A keď vošiel do domu svoj­ho boha, nie­ktorí z tých, ktorí vy­šli z jeho života, za­bili ho tam mečom. 22 A tak za­chránil Hos­podin Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky Senacheriba, as­sýr­skeho kráľa, a z ruky všet­kých a vodil ich všade vôkol. 23 A mnohí donášali Hos­podinovi obil­né obeti do Jeruzalema a drahocen­né dary Ezechiášovi, jud­skému kráľovi, takže bol po­tom po­vznesený pred očami všet­kých národov. Nevďačnosť Ezechiášova, jeho bohatstvo a jeho smrť.24 V tých dňoch bol onemoc­nel Ezechiáš až na sm­rť a mod­lil sa Hos­podinovi. A odpovedal mu a dal mu vidieť zázrak. 25 Avšak Ezechiáš ne­od­platil podľa dob­ro­denia, ktoré mu bolo učinené; ale jeho srd­ce sa po­z­dvih­lo, a pre­to po­vs­tal proti nemu prch­ký hnev i proti Júdovi i p­roti Jeruzalemu. 26 Ale keď sa po­koril Ezechiáš pre po­z­dvi­hnutie sa svoj­ho srd­ca, on i obyvatelia Jeruzalema, ne­prišiel na nich prch­ký hnev Hos­podinov za dní Ezechiášových. 27 A Ezechiáš mal bohat­stva a slávy veľmi mnoho a nadovážil si po­kladov strieb­ra a zlata i drahého kamenia i voňavých vecí i malých štítov a všelijakého vzác­neho náradia. 28 A mal i skladištia pre úrodu obilia, vína a oleja a stáje pre všelijaké hovädá a m­nohé stáda po chlievoch. 29 A nadovážil si miest a stáda drob­ného dobyt­ka i volov množs­tvo, pre­tože mu Bôh dal imania veľmi mnoho. 30 Ten is­tý Ezechiáš po­kryl hor­ný výtok vody Gichona a viedol ju priamo dolu na západ­nú stranu do mes­ta Dávidov­ho. A šťast­ne sa vodilo Ezechiášovi vo všet­kých jeho prácach. 31 Ale tak aj pri po­sloch kniežat Babylona, ktoré po­slaly k nemu opýtať sa na zá­zrak, ktorý sa bol stal v zemi, ho bol opus­til Bôh zkúsiť ho, aby zvedel všet­ko, čo je v jeho srd­ci. 32 A os­tat­né deje Ezechiášove a jeho zbožné skut­ky, tie hľa, sú na­písané vo videní Izai­áša, syna Ámosov­ho, proroka, a v knihe kráľov Júdových a Iz­raelových. 33 A tak ľahol Ezechiáš a ležal so svojimi ot­cami, a po­chovali ho na svahu hrobov synov Dávidových, a pre­ukázali mu poc­tu, keď zo­mrel, všetok Júda aj obyvatelia Jeruzalema. A kraľoval Manas­ses, jeho syn, mies­to neho.

Roháček2. Kronická32