Roháček › 2. Kronická › 30

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Vyzvanie celého Izraela sláviť Veľkú noc.1 Po­tom po­slal Ezechiáš pos­lov k celému Iz­raelovi a Júdovi, ba ešte aj lis­ty na­písal na Ef­rai­ma a Manas­sesa, aby prišli do domu Hos­podinov­ho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Hos­podinovi, Bohu Iz­raelov­mu. 2 Lebo kráľ sa bol uradil i jeho kniežatá i celé shromaždenie v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca, 3 lebo ju ne­moh­li sláviť toho času, pre­tože sa nebolo po­svätilo do­sť kňazov, ani sa nebol shromaždil ľud do Jeruzalema. 4 Pre­to sa to videlo za dob­ré kráľovi i celému shromaždeniu. 5 A usnies­li sa, že dajú vy­hlásiť po celom Iz­raelovi, od Bér-šeby až po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc Hos­podinovi, Bohu Iz­raelov­mu, do Jeruzalema; lebo už dáv­no neboli slávili tak, ako je na­písané. 6 A tak od­išli pos­lovia-behúni s lis­tami od kráľa a od jeho kniežat do celého Iz­rael­ska a Jud­ska a hovorili podľa príkazu kráľov­ho: Synovia Iz­raelovi, na­vráťte sa k Hos­podinovi, Bohu Ab­rahámov­mu, Izákov­mu a Iz­raelov­mu, a na­vráti sa k unik­lému ostat­ku, ktorý vám po­zos­tal unik­núc z ruky kráľov As­sýrie. 7 A nebuďte jako vaši ot­covia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa ne­ver­nos­ti proti Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, pre čo ich vydal za hroz­nú púšť, ako vidíte. 8 P­reto teraz neza­tvr­dzuj­te svoje šije, jako robili vaši ot­covia. Podaj­te ruku Hos­podinovi a poďte do jeho svätyne, ktorú po­svätil, aby bola svätá na veky, a slúžte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a od­vráti sa od vás páľa jeho hnevu. 9 Lebo keď sa na­vrátite k Hos­podinovi, vaši bratia a vaši synovia naj­dú milo­sr­den­stvo pred tými, ktorí ich zajali, takže sa na­vrátia do tej­to zeme, lebo milos­tivý a milo­sr­d­ný je Hos­podin, váš Bôh, a ne­od­vráti s­vojej tvári od vás, jest­li sa na­vrátite k ne­mu. 10 A keď chodili behúni z mes­ta do mes­ta po zemi Ef­rai­movej a Manas­sesovej a až po Za­bulona, smiali sa na nich a po­smievali sa im. 11 Avšak niek­torí mužovia z Asera, z Manas­sesa a zo Za­bulona ponížili sa a prišli do Jeruzalema. 12 Áno, i na Júdovi bola dob­rotivá ruka Božia, takže im dal Bôh jedno srd­ce, aby vy­konali príkaz kráľov i kniežat, podľa slova Hos­podinov­ho. Veľká slávnosť veľkonočná.13 A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nek­vasených chlebov druhého mesiaca, shromaždenie veľmi veliké. 14 Vtedy vstali a od­stránili ol­táre, ktoré boly v Jeruzaleme, a od­stránili aj všet­ky ol­táre na kadenie a po­hádzali do po­toka Kid­rona. 15 Po­tom za­bili veľkonočného barán­ka š­tr­nás­teho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia za­han­biac sa po­svätili sa a do­vied­li zápal­né obeti do domu Hos­podinov­ho. 16 A stáli na svojom stanovišti podľa svoj­ho poriad­ku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov. 17 Lebo mnoho bolo v shromaždení takých, ktorí sa neboli po­svätili, pre­to boli Levitovia nad za­bíjaním veľkonočných barán­kov za každého, kto nebol čis­tý, aby ich posvätili Hos­podinovi. 18 Lebo veliká čias­t­ka ľudu, množs­tvo z Ef­rai­ma, Manas­sesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očis­tila, ale jed­li barán­ka inak, ako je na­písané. Ale Ezechiáš sa mod­lil za nich po­vediac: Dob­rotivý Hos­podin nech po­kryje h­riech a tak odpustí 19 každému, kto ustavil svoje srd­ce hľadať Boha, Hos­podina, Boha svojich ot­cov, hoc by aj nebol očis­tený podľa očisťovania, p­red­písaného svätyňou. 20 A Hos­podin vy­slyšal Ezechiáša a uzdravil ľud. 21 A tak slávili synovia Iz­raelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, sláv­nosť nek­vasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili Hos­podina deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nás­trojami o­slavujúc Hospodina. 22 A Ezechiáš hovoril k srd­cu všet­kým Levitom, ktorí vy­učovali dob­rej a užitočnej známosti Hos­podinovej. A tak jed­li obeti výročnej sláv­nos­ti sedem dní obetujúc bit­né obeti po­koj­né a oslavujúc Hos­podina, Boha svojich ot­cov. 23 A celé shromaždenie sa usnies­lo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou. 24 Lebo Ezechiáš, jud­ský kráľ, daroval obeťou po­z­dvi­hnutia shromaždeniu tisíc jun­cov a sedem tisíc kusov drobného dobyt­ka; i kniežatá darovaly takým činom shromaždeniu tisíc jun­cov a drob­ného dobyt­ka desať tisíc. A po­svätilo sa množs­tvo kňazov. 25 A radovalo sa celé shromaždenie Júdovo i kňazi i Levitovia i celé shromaždenie tých, ktorí prišli z Iz­raela, i po­hos­tíni, ktorí prišli zo zeme Iz­raelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Jud­sku. 26 A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, iz­rael­ského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme. 27 Po­tom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požeh­nanie, a ich hlas bol vy­slyšaný, a ich mod­lit­ba prišla do príbyt­ku jeho svätos­ti, do neba.