Roháček › 2. Mojžišova › 32

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Zlaté teľa.1 A keď videl ľud, že Mojžiš len ne­schádza s vr­chu, shromaždil sa ľud na Árona, a po­vedali mu: Vstaň a sprav nám bohov, ktorí poj­dú pred na­mi, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vy­viedol z Egypt­skej zeme, ne­vieme, čo sa mu stalo. 2 A Áron im po­vedal: Str­haj­te zlaté náušnice, ktoré sú na ušiach vašich žien, vašich synov a vašich dcér, a dones­te ku mne. 3 A všetok ľud, všet­ci si str­hali zlaté náušnice, ktoré boly na ich ušiach, a donies­li k Áronovi. 4 A vzal to z ich ruky a sfor­mujúc to ryd­lom spravil z toho sliate teľa. A po­vedali: Toto sú tvoji bohovia, Iz­raelu, ktorí ťa vy­vied­li hore z Egypt­skej zeme! 5 Keď to videl Áron, vy­stavil ol­tár pred ním, a Áron volal a riekol: Zaj­tra bude slávnosť Hos­podinova. 6 Po­tom na druhý deň vstali skoro ráno a obetovali zápaly a do­vied­li po­koj­né obeti. A ľud sadol, aby jedol a pil, a vstali, aby sa hrali. Mojžišova prímluva.7 A Hos­podin hovoril Mojžišovi: Idi, sídi, lebo sa porušil tvoj ľud, ktorý si vy­viedol hore z Egypt­skej zeme. 8 Skoro sišli s ces­ty, ktorú som im pri­kázal; spravili si teľa, sliatinu, a klaňajú sa mu a obetujú mu a vravia: Toto sú tvoji bohovia, Iz­raelu, ktorí ťa vy­vied­li hore z Egypt­skej zeme. 9 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Videl som ten­to ľud, a hľa, je to ľud tvr­dej šije. 10 A tak teraz ma nechaj, aby sa roz­pálil môj hnev na nich, a aby som ich vy­hladil, a učiním teba veľkým národom. 11 Ale Mojžiš prosil po­kor­ne Hos­podina, svoj­ho Boha, o milosť a vravel: Prečo sa, ó, Hos­podine, roz­necuje tvoj hnev na tvoj ľud, ktorý si vy­viedol z Egypt­skej zeme veľkou silou a moc­nou rukou? 12 Prečo majú po­vedať Egypťania, že vraj ich vy­viedol na zlé, aby ich po­bil na vr­choch a aby ich vy­hladil s tvári zeme! Od­vráť sa od prch­livos­ti svoj­ho hnevu a ľutuj zlého, k­toré si usúdil svojmu ľudu! 13 Pamätaj na Ab­raháma, Izáka a na Iz­raela, na svojich služob­níkov, ktorým si pri­sahal sám na seba a hovoril si im: Rozm­nožím vaše semeno jako hviez­dy nebies a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu semenu, a zdedia ju na veky. 14 A Hos­podin ľutoval zlého, o ktorom hovoril, že ho učiní svoj­mu ľudu. Mojžiš rozbije dosky zákona. Karhá Árona. Pomstí modlárstvo Levitami. Modlí sa.15 A Mojžiš ob­rátiac sa sišiel s vr­chu, a dve do­sky svedoc­tva mal vo svojej ruke, do­sky, popísané na oboch stranách; z jed­nej i z druhej ­strany boly popísané. 16 Do­sky boly dielom Božím, pís­mo bolo pís­mom Božím, k­toré bolo vyryté na do­skách. 17 A keď počul Jozua hlas ľudu, že kričí, po­vedal Mojžišovi: Krik boja je v tábore. 18 A on povedal: Nie je to krik, ako sa ozýva víťazs­tvo, ani nie je to krik, ako sa ozýva porážka; ja čujem hlas spevu. 19 A stalo sa, keď sa pri­blížil k táboru a keď uvidel teľa a kolotan­ce, že sa roz­pálil hnev Mojžišov a hodil do­sky zo svojich rúk a roz­bil ich pod vr­chom. 20 Po­tom vzal teľa, ktoré spravili, a spálil ho v ohni a ro­zdr­vil až na prach a vy­sypúc to na vody dal piť synom Iz­raelovým. 21 A Mojžiš po­vedal Áronovi: Čo ti urobil ten­to ľud, že si naň uviedol veľký hriech? 22 A Áron po­vedal: Nech sa neroz­necuje hnev môj­ho pána! Ty znáš ten­to ľud, že je náchyl­ný ku zlému. 23 Po­vedali mi: Sprav nám bohov, ktorí poj­dú pred na­mi, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vy­viedol hore z Egypt­skej zeme, ne­vieme, čo sa mu stalo. 24 A po­vedal som im: Kto má zlato, str­haj­te si! A dali mi, a hodil som ho do ohňa, a vy­šlo toto teľa. 25 A keď videl Mojžiš ľud, že je roz­uz­dený, pre­tože ho roz­uz­dil Áron na zlú po­vesť a na po­smech medzi tými, ktorí po­vs­távali proti nim, 26 v­tedy sa po­stavil Mojžiš v bráne tábora a po­vedal: Kto je Hos­podinov, nech pri­stúpi ku mne! A shromaždili sa k nemu všet­ci synovia Léviho. 27 A po­vedal im: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Pri­pášte každý svoj meč na svoje bed­rá, prej­dite ta i naz­pät, od brány k bráne v tábore, a za­bite každý svoj­ho brata a každý svoj­ho priateľa a každý svoj­ho blížneho. 28 A synovia Léviho učinili podľa slova Mojžišov­ho, a pad­lo z ľudu toho dňa tak asi tri tisíce mužov. 29 A Mojžiš po­vedal: Na­plňte každý svoju ruku dnes a tak sa po­sväťte Hospodinovi, lebo každý vykonal súd na svojom synovi a na svojom bratovi, na­to, aby dal dnes na vás požeh­nanie. 30 A stalo sa na druhý deň, že po­vedal Mojžiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hos­podinovi, ak by som mohol nejako smieriť váš hriech. 31 Po­tom sa na­vrátil Mojžiš k Hos­podinovi a po­vedal: Prosím, ó, Pane, ten­to ľud zhrešil veľkým hriechom, a spravili si zlatých bohov. 32 A tak teraz, ak od­pus­tíš ich hriech -; a keď nie, vy­tri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si na­písal. 33 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vy­triem zo svojej knihy. 34 A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj an­jel poj­de pred tebou. Ale keď p­rij­de deň môj­ho navštívenia, navštívim na nich ich hriech. 35 A Hos­podin bil ľud pre­to, že boli spravili to teľa, ktoré spravil Áron.