Roháček2. Mojžišova4

2. Mojžišova

Exodus

Ďaľšie výhovorky Mojžišove. Znamenia Božie.1 A Mojžiš od­povedal a riekol: Ale hľa, ne­uveria mi, a ne­pos­lúch­nu môj­ho hlasu, pre­tože po­vedia: Ne­ukázal sa ti Hos­podin. 2 A Hos­podin mu riekol: Čo je to v tvojej ruke? A on odpovedal: Palica. 3 A riekol: Hoď ju na zem! A keď ju hodil na zem, ob­rátila sa na hada. A Mojžiš utekal pred ním. 4 Ale Hospodin riekol Mojžišovi: Vy­stri svoju ruku a chyť ho za chvost. A vy­strel svoju ruku a lapil ho. A ob­rátil sa v jeho ruke na palicu. 5 Aby v­raj vraveli, že sa ti ukázal Hos­podin, Bôh ich ot­cov, Bôh Ab­rahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. 6 A ešte mu riekol Hos­podin: Nože vlož svoju ruku za svoje ňád­ra! A vložil svoju ruku za svoje ňád­ra. A keď ju vy­ňal, tu hľa, jeho ruka bola malomoc­ná, biela jako sneh. 7 A riekol: Daj zase svoju ruku do svojich ňáder! A zase dal svoju ruku do svojich ňáder. A keď ju vy­ňal zo svojich ňáder, tu hľa, bola zase ­zdravá jako iné jeho telo. 8 A bude, ak by ti ne­uverili a ne­pos­lúch­li na hlas pr­vého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia. 9 A bude, ak by ne­uverili ani obom tým­to znameniam a ne­pos­lúch­li na tvoj hlas, vtedy na­berieš vody z rieky a vy­leješ na suchú zem. A voda, ktorú vez­meš z rieky, sa pre­mení a ob­ráti sa na suchej zemi na krv. 10 A Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Po­zri, prosím, Pane! Ja nie som vým­luv­ný človek ani pred tým­to ani od­vtedy, od­kedy hovoríš so svojím služob­níkom, lebo ja som ťažkých úst a ťažkého jazyka. 11 Na to mu riekol Hos­podin: Ktože dal ús­ta človekovi alebo kto môže učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hos­podin? 12 A tak teraz iď, a ja budem s tvojimi ús­tami a vy­učím ťa, čo máš hovoriť. 13 A Mojžiš povedal: Po­zri, prosím, Pane; pošli, prosím, toho, koho máš po­slať. 14 Vtedy sa zanietil hnev Hos­podinov na Mojžiša, a riekol: Či nie je Áron, Levita, tvoj brat? Viem, že on is­tot­ne bude hovoriť a tiež hľa, ide ti vús­trety a keď ťa uvidí, bude sa radovať vo svojom srd­ci. 15 Budeš jemu hovoriť a vložíš slová do jeho úst, a ja budem s tvojimi ús­tami a s jeho ús­tami a na­učím vás, čo máte robiť. 16 A on bude za teba hovoriť ľudu, a bude tak, že on ti bude ús­tami a ty mu budeš Bohom. 17 A túto palicu si vezmeš do svojej ruky, ktorou budeš činiť tie znamenia. Odchod od Jetru. Hospodin ho chce zabiť.18 Vtedy išiel Mojžiš a na­vrátil sa k Jet­rovi, svoj­mu svok­rovi, a po­vedal mu: Nech, prosím, idem a na­vrátim sa ku svojim bratom, ktorí v Egyp­te, a po­zriem, či ešte žijú. A Jet­ro po­vedal Mojžišovi: Iď v po­koji. 19 A Hos­podin riekol Mojžišovi v Madian­sku: Idi, na­vráť sa do Egypta, lebo pomreli všet­ci tí mužovia, ktorí hľadali tvoju dušu. 20 A Mojžiš vzal svoju ženu i svojich synov, po­sadil ich na osla a vrátil sa do Egypt­skej zeme. A Mojžiš vzal palicu Božiu do svojej ruky. 21 Po­tom riekol Hos­podin Mojžišovi: Keď ideš, aby si sa vrátil do Egyp­ta, hľaď, aby si všet­ky tie zá­zraky, ktoré som položil do tvojej ruky, učinil pred fara­onom, a ja za­tvr­dím jeho srd­ce, a ne­prepus­tí ľudu. 22 A po­vieš fara­onovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Môj syn, môj pr­vorodený, je Izrael. 23 Po­vedal som ti: Pre­pus­ti môj­ho syna, aby mi slúžil. Ale si odo­prel a nech­cel si ho pre­pus­tiť. P­reto hľa, za­bijem tvoj­ho syna, tvoj­ho pr­vorodeného. 24 A stalo sa na ces­te, v nocľažišti, že sa s ním stretol Hos­podin a hľadal ho za­biť. 25 Vtedy vzala Cip­pora nôž, ob­rezala ne­ob­riez­ku svoj­ho syna a vr­h­la ju k jeho nohám a riek­la: Je is­té, že si mi ženíchom kr­vi! 26 A upus­til od neho. Vtedy riek­la: Ženích kr­vi, pre ob­riez­ky. Mojžiš sa stretne s Áronom.27 A Hos­podin riekol Áronovi: Idi v ús­trety Mojžišovi na púšť! A išiel a stretol sa s ním na vr­chu Božom a boz­kal ho. 28 A Mojžiš vy­rozp­rával Áronovi všet­ky slová Hos­podinove, ktorý ho po­slal, aj o všetkých znameniach, ktoré mu pri­kázal činiť. 29 A tak išiel Mojžiš a Áron, a shromaždili všet­kých starších zo synov Iz­raelových. 30 A Áron hovoril všet­ky slová, ktoré hovoril Hos­podin Mojžišovi, a činil znamenia pred očami ľudu. 31 A ľud uveril. A keď počuli, že Hos­podin navštívil synov Iz­raelových a že videl ich trápenie, sklonili s­voje hlavy a klaňali sa.