Roháček2. Mojžišova12

2. Mojžišova

Exodus

Nariadenie slávnosti baránka.1 A Hos­podin riekol Mojžišovi a Áronovi v Egypt­skej zemi: 2 Ten­to mesiac vám bude počiatkom mesiacov; pr­vým vám bude z mesiacov v roku. 3 Hovor­te celej obci Iz­raelovej a po­viete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vez­mú každý dobytča, podľa domu svojich ot­cov, dobytča na dom. 4 A keby bol nie­ktorý dom pri­málo na dobytča, vtedy vez­me on a jeho súsed, blíz­ky jeho domu, podľa počtu duší; každý podľa toho, koľko ktorý zjie, toľko počítate na dobytča. 5 Dobytča budete mať bez vady, sam­ca, ročného; vez­mete ho z oviec alebo z kôz. 6 A majúc naň po­zor budete ho opat­rovať až do š­tr­nás­teho dňa tohoto mesiaca, a za­bije ho celé shromaždenie obce Iz­raelovej medzi oboma čas­mi večer­nými. 7 Po­tom vez­mú z jeho krvi a dajú na obe ­strany podvojí aj na vr­ch­ný prah na domoch, v ktorých ho budú jesť. 8 Jeho mäso budú jesť tej noci pečené na oh­ni, aj nek­vasené chleby; s hor­kými zelinami ho budú jesť. 9 Nebudete z neho jesť surového ani vareného vo vode, ale iba pečené na oh­ni, všet­ko spolu: jeho hlavu s jeho nohami i s jeho vnútor­nosťami. 10 Ani nezanecháte z neho ničoho do rána; a to, čo by zo­stalo z neho do rána, spálite ohňom. 11 A tak­to ho budete jesť: svoje bed­rá budete mať prepásané, svoju obuv na svojich nohách a svoju palicu vo svojej ruke, a budete ho jesť v spechu; to je pesach Hos­podinovo, 12 pre­tože v tú noc poj­dem Egypt­skou zemou a po­bijem všet­ko pr­vorodené v Egypt­skej zemi od človeka až do hoväda a na všet­kých bohoch egypt­ských vy­konám súdy, ja Hos­podin. 13 A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, pre­skočím vás, a nebude medzi vami rany za­hubiť, keď budem biť pr­vorodené v Egypt­skej zemi. 14 Ten deň vám bude na pamiat­ku, a budete ho sláviť ako slávnosť Hos­podinovu po svojich po­koleniach; večným ustanovením ho budete sláviť. 15 Sedem dní budete jesť nek­vasené chleby. Ale už v pr­vý deň od­stránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného od pr­vého dňa až do sied­meho, tá duša bude vy­plienená z Iz­raela. 16 A pr­vého dňa bude sväté shromaždenie, i v sied­my deň vám bude sväté shromaždenie. Nijaká práca nebude sa v nich robiť iba to, čo je každej duši po­treb­né na jedenie, to jediné budete môcť robiť. 17 A budete os­tríhať s­láv­nosť nekvasených chlebov, lebo práve v ten is­tý deň som vy­viedol vaše voj­ská z Egypt­skej zeme, a pre­to budete os­tríhať ten­to deň po svojich po­koleniach večným ustanovením. 18 Pr­vého mesiaca, š­tr­nás­teho dňa toho mesiaca večer budete jesť nek­vasené chleby až do dvad­siateho pr­vého dňa toho is­tého mesiaca večer. 19 Sedem dní sa nenaj­de kvas vo vašich domoch. Lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného, tá duša bude vy­ťatá z obce Iz­raelovej, či už by to bol po­hos­tín a či zrodený v zemi. 20 Nebudete jesť ničoho kvaseného; vo všet­kých svojich byd­lis­kách budete jesť nek­vasené chleby. Úprava starším Izraelovým.21 Vtedy svolal Mojžiš všet­kých starších Iz­raelových a po­vedal im: Iďte a vez­mite si dobytča z drob­ného stáda po svojich čeľadiach a za­bite obeť pesachu, baránka. 22 A vez­mete viazaničku yzopu a za­močíte do kr­vi, ktorá bude v medenici a dot­knete sa hor­ného prahu a oboch s­trán podvojí kr­vou, ktorá bude v medenici, a vy ni­kto ne­vyj­dete zo dverí svoj­ho domu až do rána. 23 A Hos­podin poj­de zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vr­ch­nom prahu a na oboch ­stranách podvojí, pre­skočí Hos­podin dvere a nedá zhub­covi, aby vošiel do vašich domov zabiť. 24 A budete os­tríhať túto vec; bude to ustanovením tebe i tvojim synom až na veky. 25 A stane sa, keď voj­dete do zeme, ktorú vám dá Hos­podin, tak ako hovoril, že budete za­chovávať túto službu. 26 A stane sa, keď vám po­vedia vaši synovia: Čo to máte jakú službu? 27 Po­viete: To je bit­ná obeť pesachu Hos­podinovi, ktorý pre­skočil domy synov Iz­raelových v Egyp­te, keď bil Egypťanov smr­teľnou ranou a naše domy vy­trh­nul od záhuby. A ľud skloniac svoje hlavy po­klonil sa. 28 Vtedy išli a urobili synovia Iz­raelovi tak, ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. Hospodin bije prvorodené. Izraeliti nútení odniesť klenoty Egypťanov.29 Po­tom stalo sa o pol­noci, že Hos­podin po­bil všet­ko pr­vorodené v Egypt­skej zemi od pr­vorodeného fara­onov­ho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do pr­vorodeného zajat­ca, ktorý bol v dome jamy, i všet­ko pr­vorodené z hoviad. 30 Vtedy vstal fara­on vnoci, on i všet­ci jeho služob­níci i všet­ci Egypťania, a po­vs­tal veliký krik v Egyp­te, lebo nebolo domu, kde by nebolo bývalo mŕt­veho. 31 A za­volal Mojžiša a Árona vnoci a riekol: Vstaňte, vy­j­dite zpomedzi môj­ho ľudu i vy i synovia Iz­raelovi a iďte, slúžte Hos­podinovi, tak ako ste hovorili. 32 Vez­mite i svoje drob­né stádo i svoj hovädzí dobytok, ako ste vraveli, a iďte a požeh­naj­te i mňa. 33 A Egypťania nútili ľud, aby sa ponáhľali, aby ich čím skôr vyhnali zo zeme, lebo vraveli: Všet­ci po­mrieme. 34 Vtedy vzal ľud svoje ces­to, prv ako by bolo skys­lo, svoje nádoby na ces­to, za­vinuté do svojich hábov, na svoje plecia. 35 A synovia Iz­raelovi urobili podľa slova Mojžišov­ho a vy­žiadali si od Egypťanov striebor­né klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha. 36 A Hos­podin dal ľudu milosť v očiach Egypťanov, že im spl­nili ich žiadosť. A tak olúpili Egypťanov. Odchod Izraelov. Cesto. Čas bývania v Egypte.37 A synovia Iz­raelovi sa rušali z Ram­sesa do Suk­kóta okolo šesť sto tisíc peších mužov krome detí. 38 I mnoho pri­miešaného ľudu odišlo s nimi hore i drob­ného stáda a hoviad, dobyt­ka náram­ne mnoho. 39 A na­piek­li z cesta, ktoré vy­nies­li z Egyp­ta, nek­vasených koláčov, lebo nebolo skys­lo, pre­tože boli vy­hnaní z Egyp­ta a ne­moh­li otáľať, ba ani po­travy na ces­tu si ne­prip­ravili. 40 A bývania synov Iz­raelových, čo bývali v Egyp­te, bolo štyristo trid­sať rokov. 41 A stalo sa po do­končení štyris­to trid­siatich rokoch, že práve toho is­tého dňa vy­šly všet­ky voj­ská Hos­podinove z Egypt­skej zeme. 42 Bola to noc ochrany Hos­podinovej na­to, aby ich vy­viedol z Egypt­skej zeme. Tým bude táto noc Hos­podinovi, ochranou Božou všetkým synom Iz­raelovým po ich po­koleniach. Neobrezaný nemá jesť baránka.43 A Hos­podin riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie pesachu: ni­ktorý cudzinec nebude jesť z neho. 44 Ale každý váš sluha, kúpený za peniaze, keď ho ob­režeš, vtedy bude jesť z neho. 45 Prišlec, ktorý sa usadil medzi vami, a najatý za mzdu nebude jesť z neho. 46 V jed­nom a v tom is­tom dome sa bude jesť; ne­vynesieš z jeho mäsa von z domu, a kos­ti na ňom ne­zlomíte. 47 Celá obec Iz­raelova ho učinia. 48 A keď bude po­hos­tíniť u teba po­hos­tín a bude sláviť sláv­nosť barán­ka Hos­podinovi, ob­reže sa mu každý mužs­kého po­hlavia, a len vtedy pri­stúpi, aby ho slávil. A bude jako zrodený v zemi. Ale ni­kto ne­ob­rezaný nebude jesť z neho. 49 Jeden a ten is­tý zákon bude jako zrodenému doma tak i po­hos­tínovi, ktorý po­hos­tíni medzi vami. 50 A všet­ci synovia Iz­raelovi urobili tak, ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. 51 A stalo sa toho is­tého dňa, že Hospodin vy­viedol synov Iz­raelových z Egypt­skej zeme aj s ich voj­skami.