Roháček2. Mojžišova22

2. Mojžišova

Exodus

Zlodejstvo a škoda.1 Keby nie­kto ukradol vola alebo nejaké dobytča, a za­bije to alebo to predá, na­hradí päť hoviad za vola alebo štyri kusy drob­ného stáda za dobytča. 2 (Keby bol zlodej pri­sti­hnutý pri vlamačs­tve, a bude uderený tak, že zo­mrie, nebude pre neho viny na krvi. 3 Ale ak vzišlo nad ním sl­n­ce, je pre neho vina na krvi. ) Is­tot­ne na­hradí a keď ne­má čím, predá sa pre svoju krádež. 4 Keď sa naj­de ukradené v jeho ruke, už či je to vôl či osol či nejaké dobytča, a je živé, na­hradí dvoj­násob­ne. 5 Keby nie­kto spásol pole alebo vinicu a pus­til by svoje hovädo, aby sa pás­lo na cudzom poli, naj­lepším svoj­ho poľa a naj­lepším svojej vinice na­hradí. 6 Keby vy­šiel oheň a našiel by tŕnie, a zhorel by stoh alebo stojace obilie alebo pole, is­tot­ne na­hradí škodu ten, kto za­pálil požiar. Schované veci sverené. Prísaha.7 Keby dal nie­kto svoj­mu blížnemu schovať peniaze alebo nádoby, a ukrad­lo by sa z domu toho človeka, keď sa naj­de zlodej, na­hradí dvoj­násob­ne. 8 Keď sa nenaj­de zlodej, pán toho domu bude pred­vedený pred Bohov, či azda ne­siahol svojou rukou na vec svoj­ho blížneho. 9 Pre každé také previnenie, už či ide o vola či osla či o nejaké dobytča či o rúcho či o čokoľvek zt­ratené, o ktorom by niek­to vravel, že je to, vec obi­dvoch prij­de až pred Bohov, a ten, koho Bohovia uznajú za vin­ného, na­hradí svoj­mu blížnemu dvoj­násob­ne. 10 Keby dal nie­kto svoj­mu blížnemu osla alebo vola alebo nejaké dobytča alebo jakékoľvek hovädo do opatery, a keby uhynulo alebo keby sa dolámalo alebo keby zajaté bolo tak, čo by nikto ne­videl, 11 prísaha Hos­podinova bude medzi obi­dvoma, aby sa zvedelo, či azda ne­siahol svojou rukou na vec svoj­ho blížneho, a pán veci prij­me prísahu; a tam­ten nenahradí. 12 Ale keby sa ukrad­lo od neho, na­hradí jeho pánovi. 13 Ak by bolo roz­tr­hané divou zverou, donesie to na svedoc­tvo; toho, čo bolo roz­tr­hané, ne­na­hradí. 14 A keby si nie­kto vy­požičal niečo od svoj­ho blížneho, a dolámalo by sa alebo by zo­mrelo, kým by jeho pán nebol s ním, is­tot­ne na­hradí. 15 Ak bol jeho pán s ním, ne­na­hradí; ak to bolo najaté, prišlo za svoju mzdu. Zvedená panna.16 A keby nie­kto zviedol pan­nu, ktorá ešte nebola za­snúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vez­me si ju za ženu. 17 Ak by mu ju jej otec nech­cel dať nijakým činom, od­váži toľko strieb­ra, koľko sa dáva pan­nám do vena. Rôzne. Sirota.18 Čarodej­nici nedáš žiť. 19 Ktokoľvek by ležal s hovädom, is­tot­ne zo­mrie. 20 Ten, kto by obetoval bohom krome samému Hos­podinovi, nech je vy­hladený pod kliat­bou na ú­pl­nú záhubu. 21 Po­hos­tínovi ne­učiníš kriv­dy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli po­hos­tín­mi v Egypt­skej zemi. 22 Nebudeš trápiť ni­ktorú vdovu ani sirotu. 23 Keby si ju trápil, sirotu, v­tedy vedz, že ak bude kričať ku mne o pomoc, is­tot­ne počujem jej krik, 24 a roz­páli sa môj hnev, a po­bijem vás mečom, a tak budú vaše ženy vdovy a vaši synovia siroty. Požičanie peňazí. Záloh.25 Ak požičiaš peniaze môj­mu ľudu, niek­torému strápenému, k­torý je s tebou, nebudeš mu jako úžer­ník, ne­vložíš na neho úžer­ného úroku. 26 Keby si vzal do zálohu rúcho svoj­ho blížneho, do západu sl­n­ca mu to vrátiš, 27 lebo to je jeho jediný odev; to je jeho rúcho na po­krytie jeho tela. V čomže by ležal? A stalo by sa, keby kričal ku mne o pomoc, že by som počul, lebo ja som milo­sr­d­ný. Nezlorečiť sudcovi. Prvotiny. Svätý ľud.28 Sud­com nebudeš zlorečiť ani kniežaťu vo svojom ľude nebudeš kliať. 29 Z hojnosti svoj­ho obilia ani zo svojich tekutín ne­omeškáš doniesť prvotiny. Pr­vorodeného zo svojich synov dáš mne. 30 Tak učiníš so svojím volom i so svojím drob­ným stádom: sedem dní bude so svojou materou; ôs­meho dňa ho dáš mne. 31 Budete mi svätými ľuďmi, a mäsa z roztrhaného z­verou na poli nebudete jesť; hodíte to psovi.