Roháček › 2. Mojžišova › 33

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Ľud sa kaja.1 A Hos­podin hovoril Mojžišovi: Iď, odídi od­tiaľto hore ty i ľud, ktorý si vy­viedol hore z Egypt­skej zeme, do zeme, ktorú som pri­sahal Ab­rahámovi, Izákovi a Jakobovi po­vediac: Dám ju tvoj­mu semenu - 2 A pošlem pred tebou an­jela a vy­ženiem Kananeja, Amoreja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja -, 3 do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pre­tože si ľud tvr­dej šije, aby som ťa neza­hladil na ces­te. 4 Keď počul ľud túto zlú zp­rávu, smútili, a ni­kto ne­vzal na seba svojej okrasy. 5 Lebo Hos­podin riekol Mojžišovi: Po­vedz synom Iz­raelovým: Vy s­te ľud tvr­dej šije. Keď len na chvíľu vy­j­dem hore do tvoj­ho stredu, za­hladím ťa. A tak teraz slož svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť. 6 A synovia Iz­raelovi str­hali si svoju okrasu, a tak aj zo­stalo od vr­chu Hóreba. Stán sa vystehuje za tábor.7 A Mojžiš vzal stán a roz­tiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, a na­zval ho stánom shromaždenia. A bolo, keď ktokoľvek hľadal Hos­podina, že vy­šiel ku stánu shromaždenia, ktorý bol von­ku za táborom. 8 A tiež bolo, keď vy­chádzal Mojžiš ku stánu, že po­vs­tal všetok ľud, a stáli každý pri dveriach svoj­ho stánu, a hľadeli za Mojžišom, do­kiaľ ne­vošiel do stánu. 9 A tak­tiež bolo, že kedykoľvek vošiel Mojžiš do stánu, sos­túpil ob­lakový stĺp, a stál pri dveriach stánu, a hovoril s Mojžišom. 10 A všetok ľud videl ob­lakový stĺp, že stojí pri dveriach stánu a v­tedy povstal všetok ľud, a klaňali sa každý pri dveriach svoj­ho stánu. 11 A Hos­podin hovoril Mojžišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom. Po­tom sa vše vrátil do tábora, ale jeho služob­ník Jozua, syn Núna, mládenec, ne­uhol nikam zo stánu. Mojžiš sa zase modlí. Ukáž mi svoju slávu.12 A Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Po­zri, Pane, ty mi kážeš: Vy­veď hore ten­to ľud, a ty si mi ne­oz­námil koho pošleš so mnou, kým pred­sa si ty po­vedal: Znám ťa po mene, aj si našiel milosť v mojich očiach. 13 A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju ces­tu, aby som ťa po­znal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, že ten­to národ je tvojím ľudom. 14 A riekol: Moja tvár poj­de p­red tebou, a dám ti od­počinúť. 15 A po­vedal mu: Ak by ne­mal ísť p­red nami tvoja tvár, ne­vyvádzaj nás hore od­tiaľto. 16 A kde po čomže sa po­zná, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja i tvoj ľud? Či azda nie po tom, že poj­deš s na­mi, a že budeme t­vojou dob­rotou odlišní, ja i tvoj ľud, od všet­kých ľudí, ktorí sú na tvári zeme? 17 A Hos­podin riekol Mojžišovi: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním pre­to, že si našiel milosť v mojich očiach, a znám ťa po mene. 18 Na to povedal Mojžiš: Ukáž mi, prosím, svoju slávu! 19 A riekol: Ja dám, aby prešlo všet­ko moje dob­ré pop­red tvoju tvár, a budem pred tebou vzývať meno Hos­podinovo. A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 20 A zase riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma ne­uvidí človek, aby p­ri tom zostal živý. 21 A ešte riekol Hos­podin: Hľa, je miesto u mňa, a budeš stáť na skale. 22 A stane sa, keď poj­de pop­ri tebe moja sláva, že ťa po­stavím v trh­line skaly a za­kryjem ťa svojou rukou, do­kiaľ ne­prej­dem. 23 Po­tom od­nímem svoju ruku, a vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa ne­môže vidieť.