Roháček › 2. Mojžišova › 18

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Príchod Jetrov k Mojžišovi.1 A Jet­ro, madian­ské knieža-kňaz, svokor Mojžišov, počul o všet­kom, čo učinil Bôh Mojžišovi a Iz­raelovi, svoj­mu ľudu, že Hos­podin vy­viedol Iz­raela z Egyp­ta. 2 A Jet­ro, svokor Mojžišov, vzal Cip­poru, ženu Mojžišovu, po­tom, keď ju bol odo­slal 3 i jej dvoch synov, z ktorých jed­nému bolo meno Geršom, pre­tože po­vedal: Som po­hos­tínom v cudzej zemi; 4 a meno druhého bolo Eliezer, lebo v­raj Bôh môj­ho otca mi bol na po­moci a vy­tr­hol ma od meča fara­onov­ho. 5 A vtedy prišiel Jet­ro, svokor Mojžišov, i jeho synovia i jeho žena k Mojžišovi na púšť, kde ležal táborom p­ri vrchu Božom. 6 A od­kázal Mojžišovi: Ja, tvoj svokor Jet­ro, idem k tebe i tvoja žena i obaja jej synovia s ňou. 7 Vtedy vy­šiel Mojžiš vús­trety svoj­mu svok­rovi a po­kloniac sa boz­kal ho, a pýtali sa druh druha, jako sa má, a vošli do stánu. 8 A Mojžiš rozp­rával svoj­mu svok­rovi všet­ko, čo učinil Hos­podin fara­onovi a Egypťanom pre Iz­raela, o všet­kých ťažkos­tiach, ktoré pri­chádzaly na nich na ces­te, a jako ich po každé vytrhnul Hos­podin. 9 A Jet­ro sa radoval všet­kému tomu dob­rému, ktoré učinil Hos­podin Iz­raelovi a že ho vy­tr­hol z ruky Egypťanov. 10 A Jet­ro po­vedal: Požeh­naný Hos­podin, ktorý vás vy­tr­hol z ruky Egypťanov a z ruky fara­onovej, ktorý vy­tr­hol ten ľud zpod ruky Egypťanov. 11 Teraz viem, že je Hos­podin väčší nad všet­kých bohov, lebo za to, že sa pyšne chovali, dopus­til to všet­ko na nich. 12 A Jet­ro, svokor Mojžišov, vzal zápal a bit­né obeti a obetoval Bohu, a prišiel Áron a všet­ci starší Iz­raelovi, aby jed­li chlieb so svok­rom Mojžišovým pred Bohom. Ustanovenie sudcov.13 A stalo sa na druhý deň, že sad­nul Mojžiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojžišom od rána až do večera. 14 A keď videl svokor Mojžišov všet­ko, čo koná ľudu, po­vedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána až do večera? 15 A Mojžiš po­vedal svoj­mu svok­rovi: Preto, lebo ľud pri­chádza ku mne pýtať sa Boha. 16 Keď majú nejakú ­spor­nú vec, prij­dú ku mne, a ja rozsúdim medzi človekom a medzi jeho blížnym a oznamujem im ustanovenia Boha a jeho zákony. 17 A svokor Mojžišov mu po­vedal: Nie je to dob­rá vec, ktorú konáš. 18 Is­tot­ne sa unavíš i ty i ten­to ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťažká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať. 19 Po­slúch­ni teraz môj hlas, poradím ti, a Bôh bude s tebou. Ty buď za ľud pred Bohom, a ty budeš donášať nes­nad­né veci k Bohu. 20 A budeš im vy­svetľovať ustanovenia a zákony a oznámiš im ces­tu, ktorou majú ísť, a to, čo majú robiť. 21 Ale ty vy­hliad­ni z celého ľudu chrab­rých mužov, ktorí sa boja Boha, mužov prav­dy, ktorí nenávidia ne­spraved­livého zisku, a ustanovíš ich nad nimi za náčel­níkov nad tisícami, náčel­níkov nad stami, náčel­níkov nad päťdesiatimi a náčel­níkov nad desiatimi. 22 A budú súdiť ľud každého času, a bude tak, že každú veľkú vec donesú k tebe, ale každú malú vec roz­súdia oni; takým činom sa ti uľahčí, a oni ponesú s tebou. 23 Ak urobíš túto vec, a Bôh ti to rozkáže, budeš môcť ob­stáť, i všetok ten­to ľud bude pri­chádzať na svoje mies­to v po­koji. 24 A Mojžiš po­slúchol slovo svoj­ho svok­ra a učinil všet­ko, čo po­vedal. 25 A tedy vy­bral Mojžiš stat­ných mužov zo všet­kého Iz­raela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčel­níkov nad tisícami, za náčel­níkov nad stami, za náčel­níkov nad päťdesiatimi, za náčel­níkov nad desiatimi, 26 a súdili ľud každého času. Ťažkú vec donies­li k Mojžišovi, a každú vec malú roz­súdili sami. 27 Po­tom pre­pus­til Mojžiš svoj­ho svok­ra, ktorý išiel svojou ces­tou do svojej zeme.