Roháček › 2. Mojžišova › 15

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Pieseň Mojžišova.1 Vtedy spieval Mojžiš i synovia Iz­raelovi Hos­podinovi túto pieseň a riek­li tak­to: Spievať budem Hos­podinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazd­com hodil do mora. 2 Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj sil­ný Bôh, a budem ho vy­chvaľovať; je Bohom môj­ho ot­ca, pre­to ho budem vy­vyšovať. 3 Hos­podin je udat­ný bojovník; Hos­podin je jeho meno. 4 Vozy fara­onove i jeho voj­sko vr­hol do mora, a jeho vy­braní bojov­níci po­voz­ní sa po­topili v Čer­venom mori. 5 Priepas­ti ich pri­kryly; sos­túpili do hl­bín ako kameň. 6 Tvoja pravica, Hos­podine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hos­podine, zdr­tila ne­priateľa. 7 Vo veľkej svojej veleb­nos­ti hodil si na zem tých, ktorí po­vs­távali proti tebe. Vy­pus­til si svoj roz­pálený hnev, k­torý ich strávil ako str­nište. 8 Od dychu tvojich noz­dier na­kopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; z­desením stuhnúc, srazily sa jako m­lieko priepasti v srd­ci mora. 9 Ne­priateľ po­vedal: Budem honiť a dostihnem, roz­delím korisť; na­sýti sa ňou moja duša; vy­tasím svoj meč, za­hladí ich moja ruka. 10 Po­vanul si svojím vet­rom, po­krylo ho more, po­hrúžili sa všet­ci jako olovo v mohut­ných vodách. 11 Kto je tebe podob­ný medzi sil­nými, ó, Hos­podine? ! Kto taký veličen­stvený v svätos­ti jako ty? ! Strašný vo chválach, činiaci divy! 12 Vy­strel si svoju pravicu; po­hl­tila ich zem. 13 Vo svojej milos­ti viedol si ľud, ktorý si vy­kúpil. Poz­voľne ho vedieš vo svojej sile k príbyt­ku svojej svätos­ti. 14 Počujú to národy, budú sa ne­pokojiť od strachu, bolesť po­chytí obyvateľov Filištee. 15 Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; sil­ných Moábových po­chytí trasenie; rozp­lynú sa všet­ci obyvatelia Kanaána. 16 Pri­pad­ne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvoj­ho ramena budú mlčať ako kameň, do­kiaľ ne­prej­de tvoj ľud, ó, Hos­podine, do­kiaľ ne­prej­de ľud, ktorý si si dobyl. 17 Do­vedieš ich a za­sadíš ich na vr­chu svoj­ho dedičs­tva, na pev­nom mieste, ktoré si pri­pravil na­to, aby si tam býval, ó, Hos­podine! V svätyni, ó, Pane, k­torú postavia tvoje ruky. 18 Hos­podin bude kraľovať na veky vekov. 19 Lebo kone fara­onove s jeho voz­mi a s jeho jazd­cami vošly do mora, a Hos­podin ob­rátil na nich vody mora, ale synovia Iz­raelovi išli po suchu, stredom mora. Mária plesá v Hospodinovi.20 A Mária, prorokyňa, ses­tra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vy­šly za ňou všet­ky ženy s bub­nami a v kolotan­coch. 21 A Mária im od­povedala: Spievaj­te Hos­podinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazd­com hodil do mora. Mojžiš sa rušia od Červeného mora. Élim.22 Vtedy rušal Mojžiš Iz­raela od Čer­veného mora, a vy­šli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody. 23 Po­tom prišli do Mary, ale ne­moh­li piť vodu z Mary, lebo bola hor­ká. Pre­to bolo na­zvané meno toho mies­ta Mara. 24 A ľud re­ptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť? 25 A Mojžiš kričal k Hos­podinovi; a Hos­podin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala slad­kou. Tam mu vy­dal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil. 26 A riekol: Ak budeš na­ozaj po­slúchať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho pri­kázaniam a budeš os­tríhať všet­ky jeho ustanovenia, ni­ktorej z ne­mocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hos­podin som len, ktorý ťa uzdravuje. 27 Po­tom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť p­ramen­ných studní vody a sedem­desiat paliem. A tam sa roz­ložili táborom nad vodami.