Roháček › 2. Mojžišova › 8

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Žaby.1 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Voj­di k fara­onovi a po­vieš mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Pre­pus­ti môj ľud, aby mi slúžili! 2 Ak ho nebudeš chcieť pre­pus­tiť, hľa, raním všet­ky tvoje kraje žabami, 3 takže sa rieka bude hemžiť žabami, a vy­j­dú z nej a voj­dú do tvoj­ho domu i do tvojej ložnice, vylezú na tvoju po­steľ a polezú do domov tvojich služob­níkov a na tvoj ľud i do tvojich pecí i do tvojich korýt. 4 I na teba i na tvoj ľud i na všet­kých tvojich služob­níkov polezú žaby. 5 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Po­vedz Áronovi: Vy­stri svoju ruku so svojou palicou na rieky, na po­toky a na jazerá a vy­veď žaby na Egypt­skú zem. 6 Vtedy vy­strel Áron svoju ruku na egypt­ské vody, a vy­šly žaby a po­kryly Egypt­skú zem. 7 A to is­té urobili aj vedomci svojimi kúz­ly a vy­vied­li žaby na Egypt­skú zem. 8 A fara­on po­volal Mojžiša a Árona a po­vedal: Mod­lite sa Hos­podinovi, aby od­stránil žaby odo mňa i od môj­ho ľudu, a pre­pus­tím ľud, aby obetoval Hos­podinovi. 9 A Mojžiš po­vedal fara­onovi: Maj u mňa tú česť: povedz mi, kedy sa mám mod­liť za teba, za tvojich služob­níkov a za tvoj ľud, aby boly vy­hladené žaby od teba a z tvojich domov? Zo­stanú iba v rieke. 10 A po­vedal: Zaj­tra. A Mojžiš riekol: Podľa tvoj­ho slova. Aby si vedel, že nieto nikoho takého, jako je Hos­podin, náš Bôh. 11 Tak tedy uj­dú žaby od teba, z tvojich domov, od tvojich služob­níkov a od tvoj­ho ľudu. Zo­stanú iba v rieke. 12 Vtedy vy­šiel Mojžiš a Áron od fara­ona. A Mojžiš kričal k Hos­podinovi o žaby, ktoré bol do­pus­til na fara­ona. 13 A Hos­podin učinil podľa slova Mojžišov­ho, a vy­mrely žaby z domov, zo dvorov a z polí. 14 Vtedy ich zhŕňali na hromady, a na­sm­radila sa zem. 15 Ale keď videl fara­on, že sa mu dostalo od­dychu, za­tvr­dil svoje srd­ce a ne­pos­lúchol ich, tak ako po­vedal Hos­podin. Vši.16 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Po­vedz Áronovi: Vy­stri svoju palicu a uder prach zeme, a pre­mení sa na vši v celej zemi Egypt­skej. 17 A učinili tak. Áron vy­strel svoju ruku so svojou palicou a uderil prach zeme, a boly z neho vši na ľuďoch i na hovädách; všetok prach zeme sa ob­rátil na vši po celej zemi Egypt­skej. 18 A urobili tak i vedomci svojimi kúz­ly, aby vy­vied­li vši, ale ne­moh­li. A boly vši na ľuďoch i na hovädách. 19 Vtedy riek­li vedom­ci fara­onovi: Je to prst Boží. Ale srd­ce fara­onovo sa po­sil­nilo, a ne­pos­lúchol ich, tak ako po­vedal Hos­podin. Smesica hmyzu.20 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno, a po­stav sa pred fara­ona, hľa, vy­j­de k vode. A po­vieš mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Pre­pus­ti môj ľud, aby mi slúžili! 21 Lebo ak ne­prepus­tíš môj­ho ľudu, hľa, pošlem na teba a na tvojich služob­níkov, na tvoj ľud i na tvoje domy smesicu hmyzu, a domy Egypťanov budú pl­né smesice, ba ešte i tá zem, na ktorej sú. 22 A toho dňa učiním zvlášt­nu vec so zemou Gózen, na ktorej stojí môj ľud, že tam nebude smesice hmyzu, aby si zvedel, že ja Hos­podin som prostred zeme. 23 A učiním roz­diel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom. Zaj­tra bude toto znamenie. 24 A Hos­podin učinil tak, lebo prišla ťažká smesica h­myzu na dom fara­onov a na dom jeho služob­níkov i na celú zem Egypt­skú, takže sa na­kazila zem od smesice hmyzu. 25 A fara­on volal na Mojžiša a na Árona a po­vedal: Iďte, obetuj­te svoj­mu Bohu tu v zemi. 26 Ale Mojžiš od­povedal: Nebolo by správ­ne urobiť tak, lebo by to bolo ohavnosťou Egypťanom, keby sme obetovali Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, bit­né obeti. A keby sme zabíjajúc obetovali to, čo je ohavnosťou Egypťanom, pred ich očami, či by nás ne­ukameňovali? 27 Poj­deme ces­ty troch dní na púšť a tam budeme obetovať bit­né obeti Hospodinovi, svoj­mu Bohu, tak ako nám hovoril. 28 A fara­on po­vedal: Ja vás pre­pus­tím, aby ste obetovali Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, na púšti, len ne­od­chádzaj­te ďaleko. Mod­lite sa za mňa. 29 A Mojžiš po­vedal: Hneď ako vy­j­dem od teba, budem sa mod­liť Hos­podinovi, a odíde smesica h­myzu od fara­ona, od jeho sluhov a od jeho ľudu, zaj­tra, len nech viacej ne­o­klame fara­on, takže by ne­prepus­til ľudu, aby obetoval Hos­podinovi. 30 Vtedy vy­šiel Mojžiš od fara­ona a mod­lil sa Hos­podinovi. 31 A Hos­podin učinil podľa slova Mojžišov­ho a od­stránil smesicu h­myzu od fara­ona, od jeho služob­níkov a od jeho ľudu; nezos­talo ani jed­ného. 32 Ale fara­on za­tvr­dil svoje srd­ce i ten­to raz a ne­prepus­til ľudu.