Roháček2. Mojžišova9

2. Mojžišova

Exodus

Mor dobytka.1 Vtedy riekol Hos­podin Mojžišovi: Voj­di k fara­onovi a budeš mu hovoriť: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Heb­rejov: Pre­pus­ti môj ľud, aby mi slúžili! 2 Lebo ak nebudeš chcieť pre­pus­tiť a budeš ich ešte držať, 3 v­tedy hľa, ruka Hos­podinova bude na tvojom dobyt­ku, ktorý je na poli; na koňoch, osloch, veľb­lúdoch, na voloch a na drob­nom stáde; bude to mor; veľmi ťažký. 4 A Hos­podin učiní roz­diel medzi dobyt­kom Iz­raelovým a medzi dobyt­kom Egypťanov, takže zo všet­kého toho, čo pat­rí synom Iz­raelovým, nezom­rie nič. 5 A Hos­podin ustanovil čas a po­vedal: Zaj­tra učiní Hos­podin tú vec v zemi. 6 A Hos­podin učinil tú vec na druhý deň. A po­mrel všetok dobytok Egypťanov, ale z dobyt­ka synov Iz­raelových nezom­relo ani jed­no. 7 A fara­on po­slal z­vedieť a hľa, nezom­relo z dobyt­ka Iz­raelov­ho ani len jed­no jediné. Ale oťaželo srd­ce fara­onovo, a ne­prepus­til ľudu. Hnisajúce vredy.8 V­tedy riekol Hos­podin Mojžišovi a Áronovi: Vez­mite si pl­né svoje hrs­ti popola z pece, a Mojžiš ho vrh­ne k nebu pred očima fara­onovými. 9 A ob­ráti sa na prach po celej zemi Egypt­skej, a budú z neho na ľuďoch i na hovädách hnisajúce vredy nabehlé po celej zemi Egypt­skej. 10 Na­brali tedy popola z pece a po­stavili sa pred fara­onom, a Mojžiš vr­hol popol k nebu, a ob­rátil sa na hnisajúce vredy nabehlé na ľuďoch i na hovädách, 11 takže ne­moh­li vedom­ci stáť pred Mojžišom pre vredy, pre­tože boly vredy na vedom­coch i na všet­kých Egypťanoch. 12 Ale Hos­podin za­tvr­dil srd­ce fara­onovo, a ne­pos­lúchol ich, tak ako hovoril Hos­podin Mojžišovi. Ľadovec.13 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno a po­stav sa pred fara­ona a po­vieš mu: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Heb­rejov: Pre­pus­ti môj ľud, aby mi slúžili! 14 Lebo teraz už pošlem všet­ky svoje rany na tvoje srd­ce a na tvojich služob­níkov i na tvoj ľud, aby si zvedel, že nieto takého, jako som ja, na celej zemi. 15 Lebo keby som bol teraz vy­strel svoju ruku a bol by som zbil teba i tvoj ľud morom; bol by si zmiz­nul so zeme. 16 Ale práve pre­to som ťa po­stavil, aby som ti ukázal svoju moc, a aby rozp­rávali moje meno po celej zemi. 17 Či ešte sa budeš po­vyšovať nad môj ľud, že ho ne­prepus­tíš? 18 Hľa, zaj­tra o tom­to čase dám; aby padal ľadovec, veľmi ťažký, jakého nebolo v Egyp­te od toho dňa, v ktorom bol založený, až doteraz. 19 A tak teraz pošli a sožeň rých­le svoj dobytok a všet­ko, čo máš na poli, lebo na každého človeka i na hovädo, ktoré sa naj­de na poli a nebude spratané do domu, sos­túpi ľadovec, a zo­mrie. 20 Kto tedy zo služob­níkov fara­onových sa bál slova Hos­podinov­ho, po­staral sa o to, aby jeho sluhovia i jeho dobytok utiek­li do domov. 21 Ale kto ne­priložil svoj­ho srd­ca k slovu Hos­podinov­mu, zanechal svojich sluhov i svoj dobytok na poli. 22 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Vy­stri svoju ruku k nebu, aby po­vs­tal ľadovec po celej zemi Egypt­skej a bil na ľudí i na hovädá i na každú bylinu poľnú v Egypt­skej zemi. 23 Tedy vztiahol Mojžiš svoju palicu k nebu, a Hos­podin vy­dal hromobitie a ľadovec, a oheň so­stupoval na zem, a tedy Hospodin dal, aby padal ľadovec na Egypt­skú zem. 24 A tak padal ľadovec, a oheň šľahal pro­stred ľadov­ca, veľmi ťažkého, jakého nebolo nik­de v celej zemi Egypt­skej, od­kedy len bola národom. 25 A ľadovec po­bil po celej zemi Egypt­skej všet­ko, čo bolo von­ku na poli, od človeka až do hoväda, i všet­ku bylinu poľnú po­tĺkol ľadovec i všet­ky stromy na poli dolámal. 26 Len v zemi Gózena, kde boli synovia Iz­raelovi, nebolo ľadov­ca. 27 Vtedy po­slal fara­on a po­volal Mojžiša a Árona a po­vedal im: Zhrešil som ten­to raz. Hos­podin je spravedlivý, a ja a môj ľud s­me bezbožní. 28 Mod­lite sa Hos­podinovi, lebo je dosť; nech nie je už hromobitia Božieho a ľadov­ca, a pre­pus­tím vás, a nebudete ďalej stáť. 29 A Mojžiš mu po­vedal: Hneď ako vy­j­dem z mes­ta, rozp­res­triem svoje ruky k Hos­podinovi. Hromobitie pre­stane, ani ľadov­ca viacej nebude, aby si vedel, že Hos­podinova je zem. 30 Ale ja viem, že ani ty ani tvoji služob­níci sa ešte nebojíte tvári Hos­podina, Boha. 31 A po­tlčený bol i ľan i jačmeň, lebo jačmeň bol v klase, a ľan bol vy­pus­til bobuľky. 32 Ale pšenica a ten­keľ neboly zbité, pre­tože boly po­zdné. 33 A Mojžiš vy­šiel od fara­ona von z mes­ta a rozp­re­strel svoje ruky k Hos­podinovi, a pre­stalo hromobitie i ľadovec, ani dážď sa nelial na zem. 34 Ale keď videl fara­on, že pre­stal dážď, ľadovec a hromobitie, zase len hrešil a za­tvr­dil svoje srd­ce on i jeho služob­níci. 35 A po­sil­nilo sa srd­ce fara­onovo, a ne­prepus­til synov Iz­raelových, tak ako to hovoril Hos­podin skr­ze Mojžiša.