Roháček › 2. Mojžišova › 16

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Ľud repce, že nemá chleba.1 A odíduc z Élima prišli, celá obec synov Iz­raelových, na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a medzi Sinaim, pät­nás­teho dňa druhého mesiaca po ich vy­j­dení z Egypt­skej zeme. 2 A re­ptali, celá obec synov Iz­raelových, proti Mojžišovi a proti Áronovi na púšti. 3 A synovia Iz­raelovi im vraveli: Keby sme len boli po­mreli od ruky Hos­podinovej v Egypt­skej zemi, keď sme sedávali nad hr­n­cami mäsa, keď sme jedávali chleba do sýtos­ti! Lebo ste nás vy­vied­li na túto púšť, aby ste umorili celé toto shromaždenie hladom. 4 V­tedy riekol Hos­podin Mojžišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vy­j­de a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie. 5 A bude v šies­ty deň, že si pri­pravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň. 6 A Mojžiš a Áron po­vedali všetkým synom Iz­raelovým: Večer po­znáte, že vás Hos­podin vy­viedol z Egypt­skej zeme. 7 A ráno uvidíte slávu Hos­podinovu, pre­tože počul vaše re­ptania proti Hos­podinovi. Ale čože s­me my, že re­pcete proti nám? 8 A Mojžiš po­vedal: Po tom poznáte, keď vám dá Hos­podin večer mäsa, aby ste sa najed­li, a chleba ráno, aby ste sa na­sýtili, pre­tože počul Hos­podin vaše re­ptania, ktorými ste re­ptali proti ne­mu. Lebo veď čože s­me my? Vaše re­ptania neboly proti nám, ale proti Hos­podinovi. 9 A Mojžiš po­vedal Áronovi: Po­vedz celej obci synov Iz­raelových: Pri­stúp­te pred Hos­podina, lebo počul vaše re­ptania. Sláva Hospodinova. Prepelice. Manna. Sobota.10 A stalo sa, keď hovoril Áron celej obci synov Iz­raelových, že sa ob­rátili tvárou k púšti, a hľa, sláva Hos­podinova sa ukázala v ob­laku. 11 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 12 Počul som re­ptania synov Iz­raelových. Hovor im a po­vedz: Pred večerom budete jesť mäso a ráno sa na­sýtite chleba, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh. 13 A stalo sa večer, že priletely hore pre­pelice a po­kryly tábor, a ráno ležala vrstva rosy okolo tábora. 14 A keď vy­stúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné s­razené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi. 15 Keď to videli synovia Iz­raelovi, po­vedali druh druhovi: Man hú? Lebo ne­vedeli, čo je. A Mojžiš im po­vedal: To je ten chlieb, ktorý vám dal Hos­podin na po­krm. 16 Toto je to, čo pri­kázal Hos­podin: Sberaj­te z toho každý toľko, koľko kto zjie, mieru omer na hlavu, podľa počtu vašich duší; každý z vás pre toho, kto je v jeho stáne, vez­mete. 17 A synovia Iz­raelovi urobili tak a na­sberali kto viacej, kto menej. 18 Ale keď potom merali na omer, ne­zvýšilo sa tomu, kto nas­beral mnoho, a ten, kto málo, ne­mal nedos­tat­ku; každý na­sberal toľko, koľko zjedol. 19 A Mojžiš im po­vedal: Nech ni­kto nenecháva z toho do rána. 20 Avšak ne­pos­lúch­li Mojžiša, lež nie­ktorí ponechali z toho niečo až do rána, ale sčer­vivelo a zo­sm­radilo sa. Pre­to sa na­hneval na nich Mojžiš. 21 Tak to potom sberali každého rána, každý toľko, koľko kto zjedol. Ale keď hrialo sl­n­ce, topilo sa to. 22 A v šies­ty deň na­sberali chleba dvoj­násob­ne, dva omery na jed­ného. Potom prišli všet­ky kniežatá obce a oznámili to Mojžišovi. 23 A on im po­vedal: To je to, čo hovoril Hos­podin: Sobot­ný od­počinok, svätá sobota bude zajtra Hos­podinovi. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, var­te, a všet­ko, čo zbud­ne, ponechaj­te si opat­riac to na ráno. 24 A tak to ponechali do rána, jako pri­kázal Mojžiš, a nezosm­radilo sa, ani v tom nebolo čer­va. 25 A Mojžiš po­vedal: Jedz­te to dnes, lebo dnes je sobota Hos­podinovi: Dnes by ste toho nenašli na poli. 26 Po šesť dní to budete sberať, ale sied­meho dňa je sobota, nebude v nej manny. Rušenie soboty. Chuť manny. Nádoba manny do svätyne.27 A stalo sa sied­meho dňa, že vy­šli niek­torí z ľudu sberať, ale nenašli. 28 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Do­kedy sa budete vzpečovať os­tríhať moje pri­kázania a moje zákony? 29 Vidz­te, že Hos­podin vám dal sobotu; pre­to vám dáva v šies­ty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech ni­kto ne­vychádza v sied­my deň zo svoj­ho mies­ta. 30 A tak od­počíval ľud sied­meho dňa. 31 A dom Iz­raelov na­zval meno toho ­chleba manna, ktorá bola jako korian­drové semeno, biela, a jej chuť bola jako koláč s medom. 32 A Mojžiš po­vedal: Toto je to, čo roz­kázal Hos­podin: Na­plň ňou mieru omer, aby bola za­chovaná pre vaše budúce pokolenia, aby videli chlieb, ktorý som vám dával jesť na púšti, keď som vás vy­viedol z Egypt­skej zeme. 33 A Mojžiš po­vedal Áronovi: Vez­mi jed­nu nádobu a daj do nej pl­ný omer man­ny a ulož ju pred Hos­podinom, aby bola za­chovaná pre vaše budúce pokolenia. 34 P­reto jako bol pri­kázal Hos­podin Mojžišovi, uložil ju Áron pred svedoc­tvom, aby tam bola opat­rovaná. 35 A synovia Iz­raelovi jed­li man­nu štyrid­sať rokov, až do­kiaľ ne­prišli do zeme, v ktorej mali bývať; man­nu jed­li, kým ne­prišli k po­hraničiu Kananej­skej zeme. 36 A omer je desatinou efy.