Roháček › 2. Mojžišova › 10

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Kobylky.1 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Voj­di k fara­onovi, lebo ja som za­tvr­dil jeho srd­ce i srd­ce jeho služob­níkov, aby som učinil tieto svoje znamenia v jeho strede, 2 a aby si rozp­rával v uši svoj­ho syna a svoj­ho vnuka to, čo som vy­konal v Egyp­te, a moje znamenia, ktoré som učinil na nich, aby ste vedeli, že ja som Hospodin. 3 A tak vošiel Mojžiš a Áron k fara­onovi, a riek­li mu: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Heb­rejov: Do­kedy sa nebudeš chcieť po­koriť predo mnou? Pre­pus­ti môj ľud, aby mi slúžili! 4 Lebo ak nebudeš chcieť pre­pus­tiť môj ľud, hľa, zaj­tra do­vediem kobyl­ky na tvoju krajinu. 5 A po­kryjú po­vrch zeme, takže nebude možné vidieť zem, a požerú os­tat­né, čo unik­lo, to, čo vám po­zos­talo po ľadov­ci, a obžerú všet­ky stromy, ktoré vám pučia na poli. 6 A na­pl­nia sa tvoje domy a domy všet­kých tvojich služob­níkov a domy všet­kých Egypťanov, čoho ne­videli tvoji ot­covia ani ot­covia tvojich ot­cov odo dňa, od ktorého len boli kedy ktorí alebo sú na zemi, až do tohoto dňa. A ob­rátiac sa vy­šiel od fara­ona. 7 A služob­níci fara­onovi po­vedali jemu, faraonovi: Do­kedy nám bude ten­to osíd­lom? Pre­pus­ti tých ľudí, aby slúžili Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. Či ešte ne­vieš, že zhynul Egypt? 8 A tak bol vrátený Mojžiš a Áron k fara­onovi, ktorý im po­vedal: Iďte, slúžte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu! Kto sú to všet­ci, ktorí poj­dú? 9 A Mojžiš riekol: Všet­ci pojdeme, mladí i starí, naši synovia i naše dcéry; so svojím drob­ným stádom a so svojím dobyt­kom poj­deme, lebo máme sláv­nosť Hos­podinovu. 10 A on im po­vedal: Nech je tak Hos­podin s vami, jako vás ja prepustím i vaše drob­né deti. Hľaďte, lebo je zlé pred vašou tvárou. 11 Nie tak, ale nože iďte vy mužovia samot­ní a slúžte Hos­podinovi; lebo veď to hľadáte. A za­hnali ich od tvári fara­onovej. 12 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Vy­stri svoju ruku na Egypt­skú zem pre kobyl­ky, aby vy­šly na Egypt­skú zem a požerú všet­ku bylinu zeme, všet­ko, čo ešte zanechal ľadovec. 13 Vtedy vztiahol Mojžiš svoju palicu na Egypt­skú zem, a Hos­podin hnal východ­ný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východ­ný vietor kobyl­ky. 14 A kobyl­ky vy­šly na celú zem Egypt­skú a spus­tily sa na všet­ky kraje Egyp­ta v náramne veľkom množstve. Nebolo ni­kdy pred­tým takého množs­tva kobyliek ako to, ani po nich viacej takého nebude. 15 A po­kryly po­vrch celej zeme, takže sa za­tem­nila zem, a požraly všet­ku bylinu zeme i všet­ko ovocie stromov, ktoré bol zanechal ľadovec, a ne­pozos­talo ničoho zeleného ani na stromoch ani na poľných bylinách v celej zemi Egypt­skej. 16 Vtedy sa ponáhľal fara­on za­volať Mojžiša a Árona a po­vedal: Zhrešil som p­roti Hospodinovi, vášmu Bohu, i p­roti vám. 17 A tak teraz od­pusť, prosím, môj hriech už len ten­to raz, a mod­lite sa Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, žeby od­stránil odo mňa len ešte túto sm­rť. 18 A vy­šiel od fara­ona a mod­lil sa Hos­podinovi. 19 A Hos­podin ob­rátil západ­ný vietor, od mora, veľmi sil­ný, ktorý od­niesol kobyl­ky a vr­hol ich do Čer­veného mora. Nezos­talo ani jedinej kobyl­ky vo všet­kých krajoch Egyp­ta. 20 Ale Hos­podin za­tvr­dil srd­ce fara­onovo, a ne­prepus­til synov Iz­raelových. Tma.21 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Vy­stri svoju ruku k nebesiam, a bude taká tma na Egypt­skej zemi, že ju budú môcť nahmatať. 22 Vtedy vy­strel Mojžiš svoju ruku k nebesiam, a po­vs­tala hus­tá tma po celej zemi Egypt­skej, k­torá trvala tri dni. 23 Ne­videli jeden druhého, ani ne­povs­tal ni­kto zo svoj­ho mies­ta ani sa ne­pohol za tri dni, ale všet­ci synovia Iz­raelovi mali svet­lo vo svojich byd­lis­kách. 24 Tu za­volal fara­on Mojžiša a po­vedal: Iďte, slúžte Hos­podinovi, len svoje drob­né stádo a svoj dobytok zanechaj­te tu. I vaše deti nech idú a vami! 25 Ale Mojžiš riekol: Nie, ale i sám dáš bit­né obeti a zápaly do našej ruky, aby sme obetovali Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 26 Aj náš dobytok poj­de s na­mi. Nezos­tane tu ani kopyta, lebo z toho vez­meme, aby sme slúžili Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. A my ani nevieme, čím budeme slúžiť Hos­podinovi, do­kiaľ ta ne­prij­deme. 27 Ale Hos­podin za­tvr­dil srd­ce fara­onovo, a nech­cel ich pre­pus­tiť. 28 A fara­on mu po­vedal: Idi odo mňa! Chráň sa, aby si viacej ne­videl mojej tvári. Lebo toho dňa, ktorého by si uvidel moju tvár, zo­mrieš. 29 Na to odpovedal Mojžiš: Prav­du si po­vedal: ne­uvidím viacej tvojej tvári.