Roháček › 2. Mojžišova › 34

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Kamenné dosky. Bôh svedčí sám o sebe: milostivý Hospodin.1 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Uteš si dvoje do­siek z kameňa, také, jaké boly tamtie pr­vé, a ja napíšem na do­sky slová, ktoré boly na tých pr­vých do­skách, ktoré si roz­bil. 2 A buď hotový na ráno a ráno vy­j­deš na vrch Sinai a tam mi budeš stáť na temene vr­chu. 3 Ni­kto ne­vyj­de hore s tebou, ani nech sa ni­kto ne­ukáže na celom tom vr­chu, ani ovce ani voly nech sa ne­pasú na­proti tomu vr­chu. 4 Utesal tedy dvoje do­siek z kameňa, ako boly tie pr­vé, a po­tom vstal Mojžiš skoro ráno a vy­šiel na vrch Sinai, tak ako mu pri­kázal Hos­podin, a vzal do svojej ruky dvoje do­siek z kameňa. 5 A Hos­podin sos­túpil v ob­laku a stál s ním tam a za­volal menom: HOS­PODIN. 6 A Hos­podin idúc pop­ri ňom volal: Hos­podin, Hos­podin, sil­ný Bôh ľútos­tivý a milo­sr­d­ný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a prav­dy, 7 ktorý za­chováva milosť tisícim a odpúšťa ne­právosť, pre­stúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez tresu vinného, ale navštevuje ne­právosť ot­cov na svojich synoch i na synoch synov, na treťom i na štvr­tom po­kolení. 8 A Mojžiš rých­le sklonil hlavu k zemi a klaňal sa. 9 A po­vedal: Prosím, jest­li som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvr­dej šije, a od­pus­tíš našu ne­právosť a náš hriech a prij­meš nás za svoje dedičs­tvo! O vyhladení pohanov. Neučiniť s nimi smluvy.10 A on riekol: Hľa, učiním sm­luvu pred všet­kým tvojím ľudom. Učiním čudesá, jaké neboly stvorené ni­kdy a nikde na celej zemi ani ni­kde v ni­ktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hos­podinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou. 11 Za­chovaj si, čo ti pri­kazujem dnes! Hľa, vy­ženiem zp­red tvojej tvári Amoreja, Kananeja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja. 12 Chráň sa, aby si ne­učinil sm­luvy s obyvateľmi zeme, do ktorej voj­deš, aby neboli osíd­lom v tvojom strede! 13 Ale ich ol­táre roz­boríte a ich mod­lár­ske stĺpy polámete a ich háje po­vytínate, 14 lebo sa nebudeš klaňať inému bohu, pre­tože Hos­podin, ktorého meno je Žiar­livý, je sil­ný Bôh žiar­livý. 15 Aby sa nestalo, keď by si učinil sm­luvu s obyvateľmi zeme, a smil­nili by idúc za svojimi boh­mi a obetovali by bit­né obeti svojim bohom, že by ťa po­zval niek­torý z nich, a jedol by si z jeho obeti 16 a vzal by si z jeho dcér svojim synom ženy, a jeho dcéry by smil­nily idúc za svojimi boh­mi a spôsobily by to, že by smil­nili aj tvoji synovia odíduc za ich boh­mi. 17 Ne­spravíš si liatych bohov. Slávnosti, prvorodené, kvas, prvotiny a iné.18 Za­chovávať budeš sláv­nosť nek­vasených chlebov; sedem dní budeš jesť nek­vasené chleby, jako som ti pri­kázal, na určený čas, v mesiaci abíbe, lebo v mesiaci abíbe si vy­šiel z Egyp­ta. 19 Všet­ko, čo ot­vára život, je moje, i všet­ko z tvojho dobyt­ka, čo sa narodí mužs­kého po­hlavia, čo ot­vára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ov­ca alebo koza. 20 Ale pr­vorodené osľa vy­kúpiš ov­cou alebo kozou. A keď ne­vykúpiš, zlomíš mu šiju. Každého pr­vorodeného zo svojich synov vy­kúpiš. A ni­kto sa ne­ukáže predo mnou prázd­ny. 21 Šesť dní budeš pracovať, a sied­meho dňa pre­staneš; v oračke i v žat­ve pre­staneš. 22 A učiníš si sláv­nosť týždňov, s­láv­nosť prvých plodov pšeničnej žat­vy i sláv­nosť spratávania p­lodov pri konci roku. 23 Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužs­kého po­hlavia pred tvárou Pána Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho. 24 Lebo vy­ženiem národy zp­red tvojej tvári a rozšírim tvoje hranice, a ni­kto ne­požiada tvojej zeme, keď poj­deš hore, aby si sa ukázal pred tvárou Hos­podina, svoj­ho Boha, tri razy v roku. 25 Nebudeš obetovať krvi mojej obeti pri kvasenom, ani nezos­tane do rána obeť sláv­nos­ti Veľkej noci. 26 Pr­votinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hos­podina, svoj­ho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. 27 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Na­píš si tieto slová, lebo na zá­klade tých­to slov učinil som sm­luvu s tebou a s Iz­raelom. 28 A bol tam s Hos­podinom štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí; nejedol chleba a ne­pil vody; a na­písal na do­sky slová sm­luvy, desať slov. Mojžišova tvár sa skveje.29 A stalo sa, keď schádzal Mojžiš s vr­chu Sinai, (a dve do­sky svedoc­tva v ruke Mojžišovej, keď schádzal s vr­chu), že ne­vedel Mojžiš o tom, že sa skveje koža jeho tvári, pre­tože hovoril s ním Bôh. 30 A keď videl Áron a všet­ci synovia Iz­raelovi Mojžiša a videli, že, hľa, skveje sa koža jeho tvári, báli sa pri­blížiť sa k ne­mu. 31 Ale Mojžiš za­volal na nich, a vrátili sa k nemu Áron i všet­ky kniežatá v ob­ci, a Mojžiš hovoril s nimi. 32 Po­tom sa pri­blížili aj všet­ci synovia Iz­raelovi, a pri­kázal im všet­ko, čo s ním hovoril Hos­podin na vr­chu Sinai. 33 A tak dohovoril Mojžiš s nimi a bol si dal závoj na svoju tvár. 34 Keď po­tom vchádzal Mojžiš pred tvár Hos­podinovu, aby hovoril s ním, od­straňoval závoj, do­kiaľ zase ne­vyšiel. A keď vy­šiel, hovoril synom Iz­raelovým to, čo mu bolo pri­kázané. 35 A synovia Iz­raelovi videli tvár Mojžišovu, že sa skveje koža jeho tvári, a Mojžiš vše zase dal závoj na svoju tvár, do­kiaľ ne­vošiel hovoriť s ním, to jest s Bohom.