Evanjelický › Jeremiáš › 6

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Súd nad Jeruzalemom1 Utečte do bez­pečia, Ben­jamín­ci, preč z Jeruzalema! V Tekóe za­trúb­te na trúbu a nad Bét-Keremom zdvih­nite pop­lašné znamenie. Pre­tože od severu hrozí po­hroma a veľká skaza. 2 Pôvab­nú a roz­maz­nanú dcéru Sion zničím! 3 Pas­tieri prídu k nej so svojimi stádami. Navôkol proti nej roz­ložia stany a každý spasie svoju stranu. 4 Chys­taj­te voj­nu proti nej! Hor sa, vy­stúp­te na polud­nie! Beda nám, lebo deň sa na­kláňa, lebo sa stelú tiene večera. 5 Hor sa, vy­stúp­me za noci, zničme jej paláce! 6 Lebo tak riekol Hos­podin moc­nos­tí: Vy­tnite jej stromy a navŕšte val proti Jeruzalemu. Je to mes­to, ktoré musí byť po­tres­tané, samý ú­tlak je v ňom. 7 Ako studňa chr­lí svoju vodu, tak ono chr­lí svoje zlo. O násilí a kriv­de počuť v ňom, stále mám pred sebou trápenie a rany. 8 Daj sa po­učiť, Jeruzalem, aby sa moja duša ne­od­trh­la od teba, aby som ťa ne­urobil púšťou, ne­obývanou krajinou. 9 Tak riekol Hos­podin moc­nos­tí: Dô­klad­ne budú paber­kovať na zvyšku Iz­raela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hroz­na na výhon­ky! 10 Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Ne­ob­rezané uši majú, ne­môžu načúvať. Hľa, slovo Hos­podinovo bolo im na po­smech, ne­majú v ňom záľubu. 11 Pl­ný som hnevu Hos­podinov­ho, ne­vládzem ho viac v sebe zdržovať. Vy­lej ho na dieťa na ulici, a súčas­ne aj na kruh mládeže! Muž aj so ženou pad­ne do zajatia, starec i zošlý vekom. 12 Ich domy prej­dú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vy­striem svoju ruku proti obyvateľom krajiny - znie výrok Hos­podinov; 13 pre­tože od naj­menšieho po naj­väčšieho všet­ci sú zis­kuch­tiví, od proroka až po kňaza všet­ci sa do­púšťajú klamu. 14 A ľah­komyseľne liečia rany môj­ho ľudu. Hovoria: Po­koj, po­koj! Ale niet po­koja! 15 Na han­bu vy­šli, lebo ohav­nosť páchali. Už ani stud necítia, ani han­biť sa ne­vedia. Pre­to pad­nú s tými, ktorí musia pad­núť, kles­nú, keď ich navštívim - hovorí Hos­podin. Neposlušnosť a pád ľudu16 Tak riekol Hos­podin: Po­stav­te sa na ces­ty a po­zeraj­te, pýtaj­te sa na od­veké chod­níky; kde je ces­ta k dob­ru, choďte po nej, a náj­dete od­počinok pre svoju dušu. Oni však po­vedali: Ne­pôj­deme! 17 Určil som strážcov nad vami. Počúvaj­te na zvuk trúby! Oni však po­vedali: Nebudeme počúvať. 18 Pre­to počuj­te, národy, a po­znaj, zborové zhromaždenie, čo bude s nimi. 19 Počuj, zem: Aj­hľa, ja pri­vediem po­hromu na ten­to ľud, je to ovocie ich úmys­lov, veď na moje slová ne­počúvali a opo­vr­h­li mojím učením. 20 Načo mi kadid­lo, ktoré pri­chádza zo Sáby, a von­ná trs­tina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábit­ky nie sú mi príjem­né. 21 Pre­to tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, ja po­stavím pre­kážky tomuto ľudu, a po­tknú sa o ne; ot­covia za­hynú spolu so syn­mi, susedia so svojimi priateľmi. Nepriateľ zo severu22 Tak­to vraví Hos­podin: Hľa, pri­chádza ľud zo sever­nej krajiny a veľký národ hýbe sa od končín sveta. 23 Chytajú sa luku a oštepu, ukrut­ní sú a bez ľútos­ti. Ich hlas hučí ako more a ne­sú sa na koňoch, do chlapa pri­pravení na boj proti tebe, dcéra Si­on. 24 Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochab­li; zmoc­nila sa nás úz­kosť sťa bôle rodičky. 25 Ne­vychádzaj­te na pole, ani ces­tou nechoďte; lebo ne­priateľ má meč. Hrôza je zo všet­kých strán. 26 Opáš sa vrecovinou, dcéra môj­ho ľudu, váľaj sa v popole; drž smútok ako za jedináčikom, pre­hor­ko nariekaj: Ach, zrazu pri­chádza proti nám pus­tošiteľ. Jeremiáš skúša ľud27 Ustanovil som ťa za skúšajúceho a skúmateľa vo svojom ľude, aby si po­znal a pre­skúmal ich ces­ty. 28 Všet­ci sú spur­ní vzbúren­ci, chodia a ohovárajú, sú len bronz a železo, všet­ci sú skazení. 29 Mechy fúkajú, len olovo tečie z ohňa, nadar­mo tavič roz­tápa, zlí sa nedajú od­deliť. 30 Nazývajú ich od­pad­kové strieb­ro, lebo Hos­podin ich za­vr­hol.