Evanjelický › 1. Kráľov › 22

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Achábov boj proti Rámót-Gileádu1 Tri roky nebolo voj­ny medzi Sýrčan­mi a Iz­raelom. 2 V treťom roku prišiel jud­ský kráľ Jóšáfát k iz­rael­skému kráľovi. 3 Iz­rael­ský kráľ po­vedal svojim služob­níkom: Viete pred­sa, že Rámót-Gileád pat­rí nám. My sme však nečin­ní a neberieme ho z rúk sýr­skeho kráľa. 4 Po­tom sa opýtal Jóšáfáta: Pôj­deš so mnou do boja proti Rámót-Gileádu? Jóšáfát od­vetil iz­rael­skému kráľovi: Som ako ty. Môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone. 5 Ďalej po­vedal Jóšáfát iz­rael­skému kráľovi: Opýtaj sa, prosím, najprv na slovo Hos­podinovo. 6 Iz­rael­ský kráľ zhromaždil teda prorokov, okolo štyris­to mužov, a opýtal sa ich: Mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo to nechať tak? Od­vetili: Choď, Pán ho dá kráľovi do rúk. 7 Jóšáfát po­vedal: Nieto tu ešte Hos­podinov­ho proroka, že by sme sa jeho opýtali? 8 Iz­rael­ský kráľ od­povedal Jóšáfátovi: Ešte je jeden muž, pro­stred­níc­tvom ktorého by sme sa moh­li opýtať Hos­podina, ale toho nenávidím, lebo mi ne­prorokuje dob­ré, len zlé. Je to Mícha, syn Jim­lov. Ale Jóšáfát po­vedal: Nech kráľ tak nehovorí. 9 Nato si iz­rael­ský kráľ za­volal jed­ného dvorana a pri­kázal mu: Ponáhľaj sa pre Míchu, syna Jim­lov­ho! 10 Iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, odetí do sláv­nost­ných rúch, na holo­hum­nici pri vchode do brány Samárie. A všet­ci proroci prorokovali pred nimi. 11 Cid­kijá, syn Kenaanov, si urobil želez­né rohy a ohlasoval: Tak­to hovorí Hos­podin: Týmito budeš klať Sýrčanov až do ich zničenia. 12 Podob­ne prorokovali všet­ci proroci: Vy­tiah­ni proti Rámót-Gileádu, budeš mať ús­pech. Hos­podin ti ho vy­dá do rúk. 13 Po­sol, ktorý šiel, za­volal Míchu a hovoril mu: Po­zri, reči prorokov sú pre kráľa jed­no­hlas­ne priaz­nivé. Nech je aj tvoja reč ako reč jed­ného z nich. Pred­povedaj dob­ré. 14 Mícha od­povedal: Akože žije Hos­podin, budem hovoriť, čo mi Hos­podin po­vie. 15 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, a či to nechať tak? Od­povedal mu: Tiah­ni, budeš mať ús­pech. Hos­podin ho dá kráľovi do rúk. 16 Kráľ mu na to po­vedal: Koľkok­rát ťa mám za­prisahať, aby si mi hovoril len prav­du v mene Hos­podinovom? 17 Od­povedal: Videl som všetok Iz­rael rozp­týlený po vr­choch ako ov­ce, ktoré ne­majú pas­tiera. Hos­podin riekol: Tieto ne­majú pánov. Nech sa každý na­vráti v po­koji. 18 Vtedy po­vedal iz­rael­ský kráľ Jóšáfátovi: Či som ti ne­povedal, že mi ne­prorokuje dob­ré, iba zlé? 19 Ten však po­kračoval: Počuj teraz slovo Hos­podinovo: Videl som Hos­podina sedieť na tróne. Všet­ky nebes­ké voje stáli pred Ním po Jeho pravici a ľavici. 20 Tu pre­hovoril Hos­podin: Kto omámi Achába, aby vy­razil do boja a padol pri Rámót-Gileáde? Keď jeden hovoril tak, druhý onak, 21 pred­stúpil akýsi duch, za­stal si pred Hos­podinom a po­vedal: Ja ho po­vediem. Hos­podin sa ho opýtal: Čím? 22 Od­vetil: Vy­j­dem a budem lživým duchom v ús­tach všet­kých jeho prorokov. Nato mu riekol: Ty ho pod­vedieš; do­kážeš to. Vy­j­di a urob tak! 23 A hľa, Hos­podin dal lživého ducha do úst všet­kých tých­to tvojich prorokov. Hos­podin teda vy­riekol proti tebe zlé. 24 Vtedy pri­stúpil Cid­kija, syn Kenaanov, ud­rel Míchu po líci a po­vedal: Ako to? Duch Hos­podinov od­išiel odo mňa, aby hovoril k tebe? 25 Mícha riekol: Však ty uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do iz­by, aby si sa skryl. 26 Nato iz­rael­ský kráľ po­vedal: Chyť Míchu a od­veď ho späť k Amótovi, veliteľovi mes­ta, a Jóášovi, kráľov­mu synovi. 27 Po­vedz: Toto roz­kazuje kráľ: Uvrh­nite toh­to do väzenia, nech je o chlebe a vode, kým ne­prídem v po­koji. 28 Mícha sa oz­val: Ak sa ty na­ozaj v po­koji vrátiš, ne­prehovoril ku mne Hos­podin. A do­dal: Počuj­te to všet­ky národy! Achábova smrť29 Iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšáfát vy­tiah­li proti Rámót-Gileádu. 30 Iz­rael­ský kráľ po­vedal Jóšáfátovi: Ja sa pre­ob­lečiem a pôj­dem do boja, ale ty si ob­leč svoje šaty. Iz­rael­ský kráľ sa teda pre­ob­liekol a šiel do boja. 31 Sýr­sky kráľ roz­kázal trid­siatim dvom veliteľom voj­nových vozov: Nebojuj­te ani proti malému ani proti veľkému, ale proti samému iz­rael­skému kráľovi. 32 Keď velitelia voj­nových vozov zbadali Jóšáfáta, po­vedali si: To je iz­rael­ský kráľ - a ob­rátili sa do boja proti ne­mu. Jóšáfát vy­kríkol o po­moc. 33 No len čo velitelia voj­nových vozov spozorovali, že to nie je iz­rael­ský kráľ, od­vrátili sa od neho. 34 Vtedy is­tý muž na­tiahol ne­vdojak luk a za­siahol medzi spony pan­cierov iz­rael­ského kráľa. Ten roz­kázal svoj­mu vozatajovi: Vy­vez ma z tábora, lebo som ranený. 35 Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zo­stal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zo­mrel. Krv z rany vy­tiek­la na dno voza. 36 Pri západe sln­ka pre­behol táborom po­krik: Každý do svoj­ho mes­ta, každý do svojej krajiny! 37 Tak zo­mrel kráľ. Keď prišli do Samárie, po­chovali v nej kráľa. 38 Keď vy­plachovali voz pri Samár­skom ryb­níku, psy lízali kráľovu krv a ne­vies­t­ky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré vy­riekol Hos­podin. 39 Os­tat­né Achábove činy, všet­ko, čo vy­konal, dom zo slonoviny, ktorý vy­staval, a všet­ky mes­tá, čo vy­budoval, sú opísané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. 40 Keď Acháb usnul so svojimi ot­cami, mies­to neho sa stal kráľom jeho syn Achaz­ja. Judský kráľ Jóšáfát41 Jóšáfát, syn Ásov, sa stal kráľom nad Júdom vo štvr­tom roku iz­rael­ského kráľa Achába. 42 Jóšáfát mal trid­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval dvad­saťpäť rokov. Meno jeho mat­ky bola Azúbá, dcéra Šil­chího. 43 Chodil cel­kom po ces­tách svoj­ho otca Ásu, ne­od­chýlil sa od nich, robil, čo sa páčilo Hos­podinovi. 44 Len výšiny ne­zmiz­li, lebo ľud ešte obetoval a kadieval na nich. 45 Jóšáfát nažíval s iz­rael­ským kráľom v po­koji. 46 Os­tat­né Jóšáfátove činy, jeho hr­din­stvo, ktoré do­kázal, i ako bojoval, je za­písané v Knihe letopisov jud­ských kráľov. 47 Aj zvyšok za­sväten­cov smil­nej boho­služby, ktorí zo­stali z čias jeho otca Ásu, od­stránil zo zeme. 48 V Edóme vtedy nebol kráľ, len kráľov­ský mies­to­držiteľ. 49 Jóšáfát dal zhotoviť taršíšs­ke lode, ktoré mali ísť do Ófíru po zlato, ale nešli, lebo stros­kotali v Ec­jón-Geberi. 50 Vtedy po­vedal Achábov syn Achaz­ja Jóšáfátovi: Nech idú moji služob­níci s tvojimi na lodiach. Jóšáfát však nech­cel. 51 Keď Jóšáfát usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho k nim v mes­te Dávida, jeho ot­ca; po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehórám. Izraelský kráľ Achazja52 Achaz­ja, syn Achábov, sa stal kráľom v sedem­nás­tom roku jud­ského kráľa Jóšáfáta a kraľoval nad Iz­raelom dva roky. 53 Robil, čo sa Hos­podinovi ne­páči, chodil po ces­tách svoj­ho otca a svojej mat­ky, po ces­tách Járobeáma, syna Nebatov­ho, ktorý zviedol Iz­rael k hriechu. 54 Slúžil Baalovi, klaňal sa mu a po­buroval Hos­podina, Boha Iz­raela, cel­kom tak, ako to robil jeho otec.